THE UKRAINIANS: AKO BRITSKÝ INDIE ROCK NAŠIEL UKRAJINSKÉ KORENE

The Ukrainians prichádzajú s albumom „Liberatsiya“, na ktorom k trom novinkám pribalili aj svoje najväčšie hity v dravom, modernom zvuku. Práve toto spojenie post-punkovej minulosti a údernej prítomnosti nás presvedčilo, aby sme ho vyhlásili za náš Album týždňa.


Od Johna Peela k svetovému unikátu

Základy skupiny The Ukrainians položil Peter Solowka, keď v roku 1989 ešte ako gitarista kultových The Wedding Present presvedčil kapelu, aby pre rádiolegendu Johna Peela nahrali ukrajinské ľudovky. Ten zvuk – mix britského indie-rocku a slovanskej divokosti – bol taký iný, že okamžite zaujal britskú kritiku i fanúšikov.

Definitívny kultový status si kapela zacementovala prelomovým EP „Pisni Iz The Smiths“. Preložiť melancholické hymny Morrisseyho do ukrajinčiny a zahrať ich s punkovým ťahom na bránku bol v tej dobe geniálny ťah, ktorý kapele otvoril dvere do celého sveta a ukázal, že východoeurópska melodika je univerzálnym jazykom.

Prečo „Liberatsiya“ práve teraz?

The Ukrainians sa rozhodli pre odvážny krok a pre projekt „Liberatsiya“ nanovo nahrali mnohé zo svojich kľúčových skladieb, ktoré pôvodne definovali žáner kozáckeho punku už na začiatku deväťdesiatych rokov. Vdýchli im dravosť a skúsenosť nadobudnutú desaťročiami neúnavného koncertovania.

„Liberatsiya nie je len ohliadnutím sa späť, ale energickým výkrikom do budúcnosti, v ktorom staré piesne nachádzajú nový zmysel a tie nové upevňujú náš odkaz.“

Tento prístup umožňuje poslucháčovi vnímať kontinuitu ich umeleckej vízie. Staršie kompozície, kedysi zrodené z post-punkovej rebélie, dnes rezonujú s ešte väčšou naliehavosťou a technickou precíznosťou, ktorú pôvodné analógové nahrávky nemohli zachytiť. Popri revidovaných klasikách album hrdo prezentuje aj úplne nové skladby. Tie vznikali v poslednom období a reflektujú aktuálne spoločenské aj osobné pocity členov kapely v turbulentnej dobe.


V rozhovore z pražského Rock Café (31. 3. 2026) sa dozviete:

  • Priznanie Petra Solowku: O tom, ako ich v 90. rokoch šokovalo, že majú na Slovensku vernú fanúšikovskú základňu, hoci tu fyzicky vtedy neboli.
  • Prečo The Smiths fungujú v ukrajinčine: Vysvetľujú, že adaptácia The Smiths nebola až taká náročná, pretože piesne Morrisseyho a Marra využívajú veľa molových akordov a emócií. Podľa nich majú tieto kompozície v sebe „východný“ náboj, ktorý prirodzene ladí s ukrajinským štýlom.
  • Pirátske kazety v Kyjeve: Spomínajú, ako ich v roku 1990 v Kyjeve prekvapilo, že si ľudia v pouličných kioskoch kupovali ich nahrávky na malých kazetách. Bolo to v čase, keď tam prišli len natáčať video a ani netušili, že sa ich hudba na východ takto šíri.
  • Misia za uznanie ukrajinskej kultúry: Keď začínali, Ukrajina bola ešte súčasťou Sovietskeho zväzu a v Británii sa dokonca aj na univerzitách mylne učilo, že ukrajinčina je len dialektom ruštiny. Ich cieľom bolo ukázať, že Ukrajina má vlastný jazyk, históriu a bohatú kultúru.
  • Inšpirácia pre domáce kapely: Spomínajú, že v 90. rokoch pomohli kapelám na Ukrajine a v Poľsku uvedomiť si hodnotu vlastného jazyka. Dovtedy bolo „cool“ spievať po anglicky a napodobňovať americký rock, no po stretnutí s The Ukrainians začali mnohí tvoriť vo svojom rodnom jazyku.
  • Názor na Gogol Bordello: Kapelu považujú za veľmi vzrušujúcu a zábavnú. V rozhovore zaznela aj historka o tom, ako Gogol Bordello odohrali svoj úplne prvý slovenský koncert v malom klube v Piešťanoch.
  • Skromnosť z úspechu: Peter Solowka priznáva, že je preňho stále pokorujúce, keď stovky ľudí v Poľsku či inde vo svete spievajú ich texty a tancujú na piesne, ktoré kedysi vznikali v malej izbe v Leedse.
  • Liberation Tour s vyšším cieľom: O tom, ako skupina v Británii vyzbierala viac ako 10 000 libier na pomoc ľuďom zasiahnutým vojnou na Ukrajine a prečo je toto turné zrejme ich posledné.
  • Vizuálna budúcnosť: Detaily o pripravovanom DVD, ktoré zachytí ich súčasnú koncertnú podobu v špičkovej kvalite na tri kamery.

Rozhovor uvádzame v angličtine, ale môžete si na YouTube zapnúť slovenský preklad, o ktorý sa postaral Karol Mikloš, za čo mu ďakujeme. Príjemné sledovanie.

Róbert Gregor (foto: NMR)