DOKUMENT ORCHESTER Z KRAJINY TICHA JE NA MEDZINÁRODNÝCH FESTIVALOCH

Keď prišlo potvrdenie o účasti Zohry na Pohode 2019, bolo rozhodnuté – namiesto klasického dokumentu o festivale sa tím rozhodol pre verziu, ktorá sa bude venovať odvážnym umelkyniam prvého ženského orchestra z Afganistanu.

V réžii Lucie Kašovej vznikol úžasný dokument Orchester z krajiny ticha, ktorý zachytáva Zohru v domácom prostredí v Kábule, ako aj ich cestu na Slovensko, kde orchester odohral šesť koncertov. Film má za sebou svetovú premiéru na medzinárodnom festivale DocMX v Mexiku a začiatkom novembra ho čaká medzinárodná premiéra na nemeckom festivale docx! v rámci Duisburger Filmwoche.

Skvelou správou je jeho nominácia na GROSSE KLAPPE Award za najlepší politický dokument pre mládež. Dokument bude v rámci videokonferencie premietaný aj nemeckým študentom. Film je tiež nominovaný v súťaži 23. ročníka gréckeho festivalu pre deti a mládež Olympia International Film Festival, ktorý je súčasťou European Children’s Film Association (ECFA). V praxi to znamená, že ak dokument na festivale na prelome novembra a decembra uspeje, bude automatický nominovaný na celkové ECFA Awards.

Ôsmeho a deviateho novembra na pravé poludnie si budú môcť film pozrieť aj návštevníci online verzie festivalu Jeden svet.

Súčasťou slovenskej premiéry bude aj debata s názvom „Aká je úloha hudby v boji za slobodu?“.

S moderátorkou Frederikou Halászovou bude diskutovať zakladateľ orchestra Zohra Ahmad Sarmast, Lucia Kašová, afganská aktivistka a speváčka Mozhdah Jamalzadah a Marzia – hlavná protagonistka filmu a členka orchestra.

Režisérka dokumentu Lucia Kašová o jeho účasti na festivaloch i nomináciách povedala:

„Veľmi by som sa chcela poďakovať môjmu štábu za fantastickú robotu, ktorá žne takéto úspechy po svete, producentovi filmu Festivalu Pohoda, ktorý bez váhania investuje do komplikovaného filmového projektu na druhom konci sveta, iba kvôli tomu, že myšlienka ktorú Zohra prezentuje je dôležitá. Spoločnosti Discosailing za vynikajúcu festivalovú stratégiu, ktorá film priniesla divákom v zahraničí. Distribučnej spoločnosti Film Expanded za to, že film bude putovať po slovenských školách aj s diskusiou o princípoch slobody a nebezpečia totality, čo považujem za dôležité pre slovenskú mládež a ďalšie smerovanie našej krajiny. Táto distribúcia je možná vďaka nórskemu fondu Active Citizen Fund. Ďakujem za šancu, že som mohla byť súčasťou tohto filmu.“

„Keď cestujeme do zahraničia, vždy chceme ukázať iný Afganistan, ktorý bežne v médiách nevidíte, a na ktorý sme všetci hrdí: Afganistan s mnohými pozitívnymi zmenami. Jednou z nich je založenie ženského orchestra v krajine, kde bola hudba úplne zakázaná. Vašou prítomnosťou tu oslavujeme spoločný návrat hudby do Afganistanu,“ povedal na minuloročnej Pohode Dr. Ahmad Sarmast – zakladateľ afganského ženského orchestra Zohra. Samotná existencia a aktivity orchestra sú symbolom boja za práva žien, hrdinstva, odhodlania a slobody. A práve túžba po slobode, umeleckej i ľudskej, je leitmotívom dokumentu Orchester z krajiny ticha.

„Dobrý moslim nerobí hudbu“.

S touto vetou svojho otca vyrastá Marzia – mladá huslistka, cez ktorú sledujeme každodennú realitu dievčat za vysokými múrmi internátnej hudobnej školy. Vidíme ich bežné dni, túžby a sny, prípravu na vystúpenie i samotné turné na Slovensku a na festivale Pohoda 2019. Mladé hudobníčky hrajú pre tisíce nadšených ľudí na letnom festivale, námestí i v kostole. Počas výletu na hrad Devín sledujú hranice niekdajšej železnej opony a počúvajú o časoch neslobody.

Dievčatá môžu vďaka projektu Zohra rozvíjať svoj talent, študovať a vystupovať po celom svete.

V škole sú vedené k tomu, aby menili mentalitu svojej krajiny a po skončení štúdií sa vrátili do svojho rodiska a vzdelávali ďalšiu generáciu v ideáloch demokracie, slobody a rovnosti. Dilemy, pred ktorými mladé hudobníčky stoja sú pre našinca ťažko predstaviteľné, aj doma často čelia nátlaku svojich rodín, ktorým sa neustále vyhráža Taliban. O to viac je obdivuhodné odhodlanie Marzie keď povie: „Hudba pre mňa znamená život.“

Anton Repka (foto: press Tomáš Tkáčik, Vladimír Šimíček)