Drvored – Arhelino (Drvored 2015)
Spomínam si, s akým opovrhnutím sa u nás niektorí ľudia vyjadrovali o Balkáne, hlavne politici v porevolučnom období. Keď chceli niečo zosmiešniť, povedali: „balkánsky folklór“. Potom začal naberať popularitu Kusturicov film Underground a následne hudba Bregoviča, a snáď aspoň sem-tam niekoho napadlo, že to s tým Balkánom nemusí byť po stránke hudobnej zúfalé. Očakával som, že ľady s podobnou hudbou sa u nás konečne pohnú. Veď keď sa niekomu páči Bregovič, teoreticky by sa mu mali páčiť napríklad aj Fanfare Ciocărlia a iné obdobné skupiny. No len málokto ich poznal. A tak to v masovom meradle zostalo len pri Bregovičovi.
Chorvátska kapela Drvoret patrí k tým, ktoré niektorí nazývajú „balkanoidné“. Bez výčitiek svedomia nahádzala do hrnca s hudobným gulášom všetko možné s nemožným – balkánsky beat, ska, francúzsky šansón. (Jeden člen skupiny je Francúz). Občas použije francúzsky text, no prevažne zostáva verná svojej chorvátčine. Samozrejme, to by nebola „worldová“ kapela týchto dní, keby do svojej hudby nepridala ešte všakovaké iné štýlové ingrediencie, napríklad talianske. A, čo je najdôležitejšie, má dobré „piesme“. A je, bohužiaľ (alebo našťastie?), úplne nezávislá, postupuje spôsobom „urob si sám“, vrátane produkcie a distribúcie.
Drvored sú jednou z najlepších koncertných atrakcií chorvátskej alternatívnej hudby. (Tomislav Miličevič)
Sú deviati a hovoria o sebe, že sú orchester bez dirigenta. Majú radi cirkus a žonglovanie. Ovplyvnila ich teda aj cirkusová hudba. Vytvorili si svoj vlastný štýl – balkankán. Vznikli v roku 2010 v Záhrebe. Akordeón, flauta, husle, saxofón, trombón, trubka, bubny a kabaretný spev s vášnivým folkovo-punkovým „feelingom“, zničia každý tanečný parket. Pýtam sa, či je tu sladko, pýtam sa, či je tu horko, pýtam sa, či pijem more! – spievajú. A hneď sú mi bližší, veď ani u nás na Slovensku nie je príliš sladko.
Veľká sláva z toho bez náležitej propagácie asi nebude. Hlavne nie v oficiálnych komerčných hitparádach, pretože Drvored, hoci hrajú v podstate ľahko prístupné pesničky, sú pre tento druh dnešných prefabrikovaných hitparád neprijateľní. Ja osobne odhadujem, že najväčší úspech by mohli mať vo Francúzsku, tam sa takej hudbe, akú hrajú oni, darí. Album Arhelino sa mi počúvalo príjemne takmer celý. Čo u mňa nie je časté. Takže som si ho zakrúžkoval, čo znamená – prijatý.
Miroslav Potoček
