Arab Strap nikdy neboli kapelou, ktorá by sa snažila poslucháča utešovať. Zo škótskeho Falkirku priniesli príbehy o alkohole, sexe, samote a životných prehrách – bez prikrášlenia, no s typicky britským čiernym humorom. Po troch desaťročiach na scéne stále dokazujú, že aj z temnejších stránok existencie sa dá vytvoriť fascinujúca hudba.
Dvojica Aidan Moffat a Malcolm Middleton spojila sily v roku 1995. Z ich intímneho projektu sa rýchlo stala jedna z najvýraznejších formácií škótskej nezávislej scény. Debutový singel „The First Big Weekend“ (1996) naznačil ich unikátny rukopis: Moffatov charakteristický hovorený prejav vyvážený Middletonovými minimalistickými gitarami, elektronickými slučkami a post-rockovou atmosférou. Texty sa nevyhýbali osamelosti ani trápnym situáciám. Arab Strap nepísali o dokonalej láske – ich postavy robili chyby, pili príliš veľa a zlyhávali v komunikácii. Čierny humor však vytváral potrebný odstup od ťaživých tém.
„Naša hudba bola vždy o realite. Keď máte dvadsať, vyhliadky na budúcnosť vás desia inak, než keď máte päťdesiat a sledujete, ako vám chátra telo. No čím ste starší, tým viac si uvedomíte, že aj v tej najväčšej tme a absurdite musíte nájsť trochu humoru a nádeje.“
Od bezútešnej mladosti k zrelej sebavedomosti
Po míľnikoch ako „Philophobia“ (1998) či „The Last Romance“ (2005) sa kapela v roku 2006 rozišla. Návrat po rokoch nebol poháňaný nostalgiou. V roku 2021 vydali album „As Days Get Dark“, po ktorom o tri roky neskôr nasledovala produkčne ambiciózna nahrávka „I’m Totally Fine With It Don’t Give a Fuck Anymore“.
Tridsiate výročie vydania prvého singla oslávili novinkou „Half-Told Tales“, no namiesto spomienkového turné či kompilácie sa rozhodli jednoducho pokračovať. Ich deviaty album ponúka zrelú úvahu o veku, modernom živote a neprikrášlenej realite.
Láska, chátrajúce telo a nádej skrytá pod tapetou
Ústrednou myšlienkou nahrávky je uvedomenie si neúprosne plynúceho času. V záverečnej „Beats Per Minute“ Moffat sleduje spomaľovanie vlastného srdca a chradnutie svalov s konštatovaním: „Máme len túto chvíľu a tá už je preč.“ Napriek pochmúrnosti však album vyvažuje úpadok podtónom odolnosti a nadhľadu.
Skladba „You You You“ popisuje zdravotné ťažkosti stredného veku a boj s vlastným telom, no zároveň vzdáva hold človeku, vďaka ktorému to všetko má zmysel. Dynamická „Glamour Magick“ si berie na mušku zúfalé pokusy o zvrátenie starnutia, zatiaľ čo klavírna „Be A Man“ zasahuje takzvanú manosféru a toxických influencerov z pohľadu starostlivého rodiča. Apokalyptická „Fighting For You“ sa obzerá za kultovým filmom „Threads“ a ostro kritizuje elitárov, ktorí za iných bojujú z pohodlia svojich limuzín.
„Pôvodne sme uvažovali nad nejakým výročným turné alebo kompiláciou, no celkom rýchlo sme si uvedomili, že najlepším spôsobom, ako osláviť minulosť, je vytvoriť niečo nové. Nechceli sme len spomínať, chceli sme dokázať, že máme stále čo povedať.“
Arab Strap opäť skvele balansujú medzi ironickou kritikou a ľudskou krehkosťou. Zdrvujúca „Under Offer“ zachytáva necitlivú rekonštrukciu rodinného domu novými majiteľmi – no aj keď je architektonickým vandalizmom zničená duša priestoru, detské kresby príšer skryté pod tapetou dokazujú, že srdce zostalo. Vrcholom albumu je krehká balada „Ampersand“, kde sa z partnerskej hádky plnej vulgárnych výčitiek vyklube hlboký príbeh o osamelosti a túžbe po láske.
Album „Half-Told Tales“ prináša zistenie, že s vekom priamo úmerne rastie aj umelecká presvedčivosť. Využite túto chvíľu v aktuálnej rubrike „Album týždňa“, pretože ešte stále je čas dotvoriť vlastné nedopovedané príbehy.
Róbert Gregor (press Arab Strap)
