Kariéra skupiny Imarhan je fascinujúcim príbehom o tom, ako sa môže tradičné „púštne blues“ (Assouf) transformovať do moderného, mestského zvuku. Album „Essam“ predstavuje fúziu tradičných koreňov s modulárnou elektronikou a syntetizátormi.
Skupina Imarhan, ktorej názov v preklade znamená „Tí, na ktorých mi záleží“, nie je na hudobnej scéne žiadnym nováčikom, hoci ich cesta sa začala písať už v roku 2006 v alžírskom meste Tamanrasset. Jadro kapely tvoria blízki priatelia a bratranci, medzi ktorými vyčnievajú spevák Sadam a basgitarista Eyadou Ag Leche, známy aj zo skupiny Tinariwen.
Mestské prostredie južného Alžírska im umožnilo prirodzene absorbovať vplyvy popu, funku či štýlu Raï, čo ich tvorbe dodáva unikátnu, modernú príchuť. Kým ich eponymný debut z roku 2016 očaril kritikov z Guardianu či Pitchforku svojou intímnou, akustickou atmosférou, s druhým albumom „Temet“ z roku 2018 zahodili akustickú skromnosť. Nastúpil dravý funk, rocková energia a texty o hľadaní identity. Už to neboli len žiaci legendárnych Tinariwen.
Imarhan si vybudovali vlastnú značku, kde sa saharský piesok mieša s mestským betónom a elektrickým napätím. Od intímnych akustických začiatkov sa prepracovali k nekompromisnému zvuku plnému funku a elektrických gitár. Stali sa hlasom novej generácie Sahary, ktorá sa nebála vplyvov západného popu, no pritom si strážila svoje hlboké kultúrne puto. Imarhan týmto albumom definitívne vystúpili z tieňa svojich mentorov, pretože jemné rytmy nahradili dravým tuaregským rockom s dominantnými elektrickými gitarami a textami, ktoré reflektovali identitu mladej generácie v globálnom svete.
Domov postavený z hudby a piesku
Tretí album „Aboogi“ (2022) priniesol ďalší prelom, tentoraz najmä z hľadiska produkcie a umeleckej slobody. Kapela si totiž priamo v srdci Tamanrassetu postavila vlastné profesionálne nahrávacie štúdio – historicky prvé svojho druhu v tomto vyprahnutom regióne. Toto štúdio, postavené z tradičných nepálených tehál, sa stalo symbolom kultúrnej nezávislosti a miestom, kde môžu bez časového tlaku tvoriť nielen Imarhan, ale aj ďalší talentovaní hudobníci zo Sahary.
Album je v porovnaní s predchodcom pokojnejší a hlboko spirituálny, pričom reflektuje ticho a rozľahlosť púšte, ktorá ich obklopuje. Nahrávanie v domácom prostredí im umožnilo experimentovať a prizvať k spolupráci nečakaných hostí, ako sú waleský hudobník Gruff Rhys zo Super Furry Animals či sudánska speváčka Sulafa Elyas. „Aboogi“ tak nie je len hudobným dielom, ale aj intímnym svedectvom o sile domova a ambícii vytvoriť na okraji sveta moderné centrum pre novú generáciu tuaregských umelcov.
„Bolo to naše intenzívne želanie – mať vlastné nahrávacie štúdio v našej púšti, aby sme mohli nahrávať doma, cítiť vlastnú atmosféru a boli v pohode, obklopení našimi živlami.“
Keď do piesku udrie blesk
Zatiaľ čo predchádzajúce roky patrili hľadaniu vnútorného pokoja, najnovšia tvorba reprezentovaná albumom „Essam“ radikálne mení kurz. Imarhan na ňom potvrdzujú povesť vizionárov, ktorí sa neboja prekročiť tieň vlastného žánru.
Do popredia vystupuje modulárna elektronika a syntetizátory, ktoré v kombinácii s ich hypnotickými gitarovými riffmi vytvárajú zvukový blesk nad púštnym horizontom. Už to nie je len hudba k ohňu pod hviezdami, ale pulzujúci soundtrack moderného Alžírska, ktorý spája nekonečný piesok s estetikou digitálneho veku. Imarhan tak dokazujú, že „púštne blues“ nie je skanzenom minulosti, ale živým, neustále mutujúcim organizmom.
Nový album produkoval francúzsky hudobník Emile Papandreou z excentrického elektropopového dua UTO. Kapela prezradila, že s nimi v štúdiu Aboogi trávil celé dni. Nahrával zvuky ich tradičných nástrojov (ako calabash alebo perkusie z kanistrov) a v reálnom čase ich preháňal cez modulárny syntetizátor. Producent a zvukový inžinier Maxime Kosinetz udržal zapojené prvky čo najprirodzenejšie a najsubtílnejšie, aby myšlienky kapely zostali v popredí.
„Skúsili sme niečo, čo sme nikdy predtým nerobili. Hudba nám dáva slobodu skúšať nové veci,“ povedal Sadam.
V nových nahrávkach je zároveň počuť „teplo domova“, tlieskanie priateľov a ozveny hlasov ľudí, ktorí sa v štúdiu počas nahrávania zastavili. Svoje štúdio kapela považuje za komunitný priestor, ktorý má pomáhať aj iným miestnym hudobníkom, ktorí nemajú prostriedky na cestovanie do Európy. Novu tvorbu ovplyvnila pandémia aj politická nestabilita v regióne. V textoch počuť utrpenie aj nádej. Ale život je krásny, dokonca aj v jeho temnejších momentoch. Tento kontrast medzi ťažkými témami a tanečným rytmom je pre Imarhan kľúčový. Keďže tento album považujeme za najlepší posledných dní, predstavíme vám ho v rubrike „Album týždňa“ v našom vysielaní na streamovacej platforme Mixcloud.
Róbert Gregor (foto: press Imarhan)
