Gwenno sa vo svojej tvorbe zaoberá stratou kultúry a regionálnej identity. V minulosti uprednostňovala waleštinu a kornštinu, no na novinke „Utopia“ dala prednosť angličtine.
Letná hudobná nás zaujala niekoľkými titulmi. V poslednom týždni to boli napríklad albumové novinky od Kokoroko, Wet Leg, alebo dua Buscabulla, no tentoraz zostaneme na európskej pôde.
Waleská 43 ročná speváčka Gwenno Saunders bola v minulosti tanečnicou v Las Vegas a speváčkou v indie popovej skupine The Pipettes. Hrala tiež v bollywoodskom filme, absolvovala turné po nočných kluboch a čistila podlahy v pube vo východnom Londýne. Neskôr sa vypracovala na uznávanú skladateľku vo waleštine a kornštine, vďaka čomu sa stala víťazkou Welsh Music Prize, či nominantkou na cenu Mercury.
Formujúca sa identita
Prvé tri sólové albumy „Y Dydd Olaf“ (2014), „Le Kov“ (2018) a „Tresor“ (2022) vychádzali z jej výchovy a formujúcej sa identity, pričom novinka „Utopia“ zachytáva obdobie sebaurčenia a experimentovania. Nájdete na nej tanečné nahrávky i klavírne balady, s príspevkami od Cate Le Bon, H. Hawkline a v piesni „73“ aj báseň Williama Blakea..
Album „Utopia“ má v sebe niečo odhaľujúce. Ide z neho iný pocit ako z predchádzajúcich nahrávok. Je to prvý album, ktorý bol nahraný prevažne v angličtine a stelesňuje novú stránku speváčkinho života a skladateľskej tvorby.
„Mám pocit, ako keby som napísala debutový album. Trvalo 20 rokov, kým som pochopila, že východiskovým bodom môjho tvorivého života nie je Wales, ale Severná Amerika.“
Prebdené noci v klube Utopia
Gwenno v tinedžerských časoch získala v Las Vegas hlavnú úlohu v predstavení „Lord of the Dance“ Michaela Flatleyho. Dva roky so svojimi kolegami umelcami žila v bytovom komplexe sedem míľ od hlavnej ulice, kde bol bazén, posilňovňa a búrlivé večierky. Každú sobotu chodili do tanečného klubu s názvom Utopia, a potom sa všetci opíjali až do pondelka, kedy museli ísť do práce. Svoj nový album nazvala čiastočne na počesť týchto nocí. Každá z desiatich skladieb patrí do svojho vlastného miesta a času.
V skladbe „London 1757“ sleduje migračný kanál medzi Walesom a anglickým hlavným mestom; pieseň „73“ je o prekvapivých koreňoch jej rodiny v Dalstone a v nahrávke „St Ives New School“ skúma kreativitu a materstvo. V nespútanej skladbe „Dancing on Volcanoes“ vyvoláva zázrak nocí strávených v zahraničí a oslavuje nové vzťahy. Album „Utopia“ vznikal inak ako jeho predchodcovia. Dôraz bol kladený na konkrétny čas v živote jeho hlavnej postavy.
„Myslím, že písanie textov v angličtine, bolo zapríčené tým, že som nevedela preložiť veľa spomienok.
V minulosti boli Saundersovej skladby najmä elektronické. Na albume „Utopia“ začína každú pieseň hrou na klavír. Jedinou výnimkou je záverečná pieseň „Hireth“, ktorú zložila na harfe. Svoj návrat k klavíru – nástroju, na ktorý hrá od detstva – vnímala čiastočne ako odraz k svojmu meniacemu sa vzťahu k zvuku. Bol to aj spôsob, ako rozvíjať skladateľské schopnosti a preskúmať myšlienku, že piesne, ktoré nemôžu byť vytvorené strojom, ale len ľudskou skúsenosťou, majú oveľa silnejšiu výpovednú hodnotu. Podobný prístup zvolila aj pri nahrávaní. Album vznikal naživo s kapelou v jej obývačke. Opäť ho produkoval jej dlhoročný spolupracovník Rhys Edwards.
„Ako skladateľka piesní cítim potrebu svoje spomienky vyťahovať na povrch. Všetko je pre mňa ako zápis v denníku. A keď som o tom všetkom písala, spomenula som si na chaos vo svojom vnútri.“
„Utopia“ je album, ktorý pokrýva 25. ročné obdobie života zaujímavej speváčky, a preto sme sa rozhodli vám ho predstaviť v rubrike „Album týždňa“ v našom online vysielaní na platforme Mixcloud.
NMR (foto: press Gwenno)
