On air
Next
Články

CATRIN FINCH & SECKOU KEITA – KELTSKÁ HARFISTKA VERSUS ZÁPADOAFRICKÝ GRIOT

27.7.2018

Catrin Finch & Seckou KeitaCatrin Finch & Seckou Keita – Soar (Bendigedig 2018)

Keby zakaždým, keď sa v našom okolí objaví zviera, považované za nadobro stratené, vznikol tak prirodzene krásny, nadčasový album, o to viac by sme sa snažili k prírode správať šetrnejšie. V hudobnej radosti harfistky Walesu a senegalského hráča na koru z návratu „orlovca riečneho“ na pobrežie Walesu po štyristo rokoch, nie je možné znovu prehliadnuť ornitologickú symboliku: vtáčí hrdina z predchádzajúceho albumu Dibon na noc neuľahne vedľa samičky, tá spí inde, žiť bez seba ale nedokážu. Pár orlích dravcov tiež odlieta do afrických zimovísk oddelene, po návrate však znovu hniezdia ako rodina. Tým je pre inštrumentálne duo dosť naznačené a veľa dané. Catrin s Keitou spojila náhoda: virtuózovi menom  Toumani Diabaté vojna v Mali znemožnila prísť do Európy skôr, než tesne pred koncertom, takže zasvätenie do tajomstva kory sa Cathrin dostalo od Keitu. Nielen z vďaky sa po Diabatého odchode k sebe vrátili a z debutu „Clychau Dibon“ preto dýchalo niečo viac, než bežná spolupráca; inak by ho nepostihlo vyhlásenie albumom roka 2013 a príval najvyšších hodnotení. Nasledujúcich päť rokov sa veľmi nevideli, k sebe ich to však ťahalo, ako tých vtákov.

Catrin Finch & Seckou Keita 2018Kapitolu keltská harfistka versus západoafrický griot považujú za vyčerpanú a presun k osobným témam, kedy si už nevystačia so strunami a Keitovi nezostáva nič iné, než spievať, dvojici odkrylo ďalší priestor. Catrin potrebuje k vyjadreniu aj  hnev: v skladbe „Cofiwich Dryweryn (Remember Tryweryn)“ do smutného Keitovho náreku mrazivo šepká „Capel Celyn“ – názov historickej dediny zatopenej v dobe obrovského celonárodného odporu v roku 1965 vodou z priehrady „Llyn Celyn“, zásobujúcej vodou anglický Liverpool.

Zviazaní napevno ako šnúrky od topánok? Mohlo by to byť tak, ak by niečo také v hudbe vychádzajúcej z kontrapunktu harmonicky vlnivej harfy a staccatovej kory prichádzalo do úvahy: oddeľujú sa od seba ako tí vtáci, niektoré skladby majú waleský začiatok a senegalský koniec alebo naopak a v „Bach do Baisso“ prekvapivo splývajú v spojení Bachových a Goldbergových variáciách s griotským eposom Baisso. „Clarach“ – meno prvého mláďaťa orlovca narodeného vo Walese – ódu na slobodnú migráciu, vystihuje úryvok z lyrického „sleevenote“ britského publicistu Andy Morgana: „Nie je to tak, že odlietam tam, kam by som chcel. Nie, vedie ma túžba k životu a jedno viem vopred – znovu sa vrátim.“

Jiří Moravčík (foto: press)