Francúzska skupina Ireke sa vracia na scénu s hrejivým prísľubom, ktorý vás dokáže zahriať aj v chladných mesiacoch. Ich druhý štúdiový počin s názvom „Ayô Dele“ je sofistikovanou štúdiou funkom nasiaknutého afro-soulu, ktorá vás vezme na cestu naprieč kontinentmi aj emóciami.
Za skupinou Ireke stoja najmä dvaja multiinštrumentalisti a aranžéri Damien Tesson a Julien Gervaix, pôsobiaci v pulzujúcom umeleckom prostredí mesta Nantes. Tentoraz vytvorili dielo, ktorého názov v jorubčine znamená „radosť ku mne prichádza“. A presne to tento hudobný počin doručuje – čistú, nefalšovanú hudobnú eufóriu zabalenú do multilingválneho šatu, kde sa úplne prirodzene prelínajú francúzština, jorubčina, martinický kreolský jazyk, angličtina a španielčina.
Multikultúrna mozaika
Ireke, čo v preklade znamená „cukrová trstina“, potvrdzujú svoju povesť kapely, ktorá dokáže destilovať globálne vplyvy do jedného opojného, tropikadelického punču. Celý album sa nesie v uvoľnenom, takmer improvizačnom duchu, kde elastické basové linky, svieže dychové nástroje a slnkom zaliate polyrytmy dodávajú nahrávke prirodzený tok. Od začiatku do konca každá skladba skáče ako kamene po hladine horúceho prameňa, v ktorom sa mieša nefalšovaný funk, retro neo-soul, kozmický afrobeat a priestorový dub. Tieto vplyvy kladú pevné základy pre vokálny kolotoč, v ktorom sa strieda melodické spievanie s ostrým rapom. Jadrom celého projektu zostávajú Gervaix a Tesson, pričom prvý menovaný ovláda altový saxofón a basu, zatiaľ čo druhý sa stará o gitaru a dubové efekty. Spoločne sa striedajú za bicími, perkusiami a klávesmi, čím pretavujú svoje kolektívne hudobné know-how do globálneho zvuku.
„Chceli by sme poslucháčom odovzdať pozitívnu, ľahkú a hrejivú emóciu, či už naša hudba vyvolá spomienku, pekný moment, alebo jednoducho prinesie dobrú energiu.“
Hlas ako nástroj odolnosti
V centre tejto hudobnej expedície stojí interakcia medzi dvoma výraznými ženskými hlasmi, ktoré dodávajú nahrávke potrebnú hĺbku. Beninsko-nigérijská speváčka a rapperka Nayel Hóxò prináša do skladieb dravosť a hypnotický rytmus, zatiaľ čo francúzska umelkyňa Agnès Hélène dodáva nahrávke jemnosť a snovú, takmer loungeovú kvalitu. Práve tento kontrast vytvára onen príslovečný „slano-sladký“ charakter celého albumu.
Kým Hélène v skladbe „Tout est Bizarre“ jemne zápasí s citmi, ktoré obracajú svet naruby, Hóxò v piesni „Abanije“ predvádza manifest emancipácie a znovunájdenej dôstojnosti. Jej prejav nezaprie odkaz jej otca, beninskej hudobnej legendy Adolpha Yelouassiho, a jej jorubské texty dodávajú skladbám spirituálny rozmer. Psychedelická energia sa naplno prejavuje v skladbe „Soy dos“, kde sa highlifeové gitary spájajú s dubovými textúrami a saxofónom, ktorý žiari na obzore ako neznámy objekt. Hélène tu v španielčine spieva o skúsenosti s viacerými vnútornými hlasmi, pričom odhaľuje skryté časti svojho ja.
„Nie som jedna, som dve… kráčam po plynulej a pokojnej ceste medzi koreňmi, túžbami a vnútornou krajinou.“
Tento motív multiplicity hlasov tvorí kreatívnu esenciu celého diela. Či už ide o skladbu „Ta Logbe Jongo“, ktorá funguje ako hymna odolnosti, alebo o lysergický elektro-soul v piesni „Viv li“, kde sa k mikrofónu stavia Olivya z tria Dowdelin s pripomienkou dôležitosti radosti v martinickom kreolskom jazyku, album neustále prekvapuje. Od energických momentov sa postupne presúvame k introspektívnejšiemu záveru v podobe skladby „L’or et le sang“, kde sa melancholické vokály stretávajú s jemnými gitarovými melódiami. Je to bod, kde sa radosť stretáva s reflexiou a kde Ireke uzatvára ďalšiu kapitolu svojho vyvíjajúceho sa príbehu, ktorý je rovnako expanzívny ako povznášajúci.
Róbert Gregor (foto: Marie Minguet)
