Richard Sabo alias Ján Boleslav Kladivo je slovenský skladateľ, textár a zvukový inžinier. Pod pseudonymom mu od roku 1995 vychádzajú albumy, ktorými neprestáva prekvapovať. Pri príležitosti vydania jeho novinky „V úlomkoch zrkadla“ vznikol nasledujúci rozhovor.
Čo ťa motivuje tvoriť nové pesničky a kedy prichádza tá správna múza?
„Reagujem na nejakú situáciu. Dá sa povedať, že múzou je situácia. Skúsim uviesť príklad. Pesnička Keď vietor šepká stromom svoj obraz sna vznikla tak, že som sa pozeral na to ako David Lynch hovorí skladateľovi Angelovi Badalamentim, ako by si predstavoval hlavnú tému do seriálu Twin Peaks. Pocítil som, že musím spraviť pieseň o tom ako sa tí dvaja rozprávajú.“
Čo môžeme nájsť v úlomkoch zrkadla?
„Kto čítal Alenku v ríši divov vie, že na konci knižky prebieha súd, kde Kráľ povie, aby sudcovia vyriekli rozsudok. Či je obvinený vinný alebo nie, o tom sa budú baviť neskôr. Alenka na to odpovedá, že je to hlúposť, že ako také niečo mohlo Kráľovi prísť na rozum. Na to reaguje Kráľovná, ktorá skríkne: „Odtnite jej hlavu!“ Nikto sa nepohne. Alenka jej odvetí, že koho to vlastne chcú strašiť? Veď nie sú ničím iným len balíčkom hracích kariet. Môj album sa dotýka toho, že v úlomkoch zrkadla môžeme uvidieť, že naše existenčné strachy sú zveličené a naše sily umenšené akýmsi balíčkom hracích kariet.“
Tvoje nové skladby sú oproti minulosti komornejšie a intímnejšie. Elektronika akoby viac odchádzala do úzadia a v niektorých skladbách kladieš dôraz najmä texty a atmosféru. Čomu pripisuješ túto zmenu?
„Čas, v ktorom žijeme odskočil od poézie a metafyziky, k veciam ktoré nevidieť, ale pre mňa je životne nevyhnutné sa k nim vyjadrovať.“
Sleduješ nové technologické trendy, alebo uspokojíš sa s tým čo už poznáš.
„Ako vieš, nie som len pesničkár, ale aj experimentálny hudobník a zvukový inžinier, takže je pre mňa nutnosťou sa zaoberať novými vecami. Posledné dva roky sa venujem mixovaniu hudby v Dolby Atmos. Študujem koncepciu virtuálnej reality, nahrávam a editujem zvuky v ambisonics. Som fanúšikom skvelého VCV Racku – simulujúceho modulárnu elektroniku, v ktorom sa dá postaviť akýkoľvek hardvérový syntetizér. A nielen to, ale dá sa procesovať zvuk v dimenziách času a priestoru ľubovoľným spôsobom s minimálnymi nákladmi.“
Pomáhal ti niekto s novými nahrávkami?
„V skladbe Rozbehneš sa pozdĺž vĺn spieva Marcela Derevencová. Som veľmi rád, že sa projektu zúčastnila.“
Absolvoval si niekedy leteckú cestu Praha Berlín Warszawa? Čo ťa inšpirovalo k vzniku tejto piesne?
„Moja dcéra Justína žije vo Warszawe. Zbožňuje cestovanie lietadlom. Táto pieseň je vlastne rozhovor s ňou na diaľku. Ona čaká v termináli, o desať minút pristavia lietadlo. Číta si moje texty z neznáma.“
Vydanie tvojho nového albumu podporila SOZA. Aký význam pripisuješ fondom podporujúcich kultúru? Mohol by tento album vzniknúť aj bez ich pomoci?
„Album by mohol vzniknúť aj bez pomoci SOZA, ale ich pomoc si veľmi cením. Ak si umelec, ťažko bude z teba aj dobrý predavač. A kto nie je dobrý predavač, dobrý predavač svojej sily, ten to nemá také ľahké. Kultúru a umeleckú tvorbu by mal štát podporovať a ak by to dokázal bez hodnotiacich komisií, stal by sa superštátom.“
Tvoje nové nahrávky vychádzajú digitálne. Chcel by si pokračovať aj s vydávaním fyzických nosičov?
„Jediná možnosť vydávať fyzické nosiče je cez donorstvo – ľudia darujú peniaze, vyzbierajú sa na CD alebo vinyl a majú z toho dobrý pocit. Väčšina z nich už síce nemá CD prehrávače, alebo gramofóny, ale cenia si artefakt v poličke, veď autor tým u nich má možnosť žiť aj po smrti.“
Róbert Gregor (foto: archív Ján Bolesav Kladivo)
