On air
Next
Články

JUNGLE BY NIGHT – BÁJEČNÍ SVETOBEŽNÍCI MEDZI AFROBEATOM A FUNKOM

29.11.2018

Jungle By Night – LivingstoneJungle By Night – Livingstone  ( Rush Hour, 2018)

Už sme si zvykli, že všade kde pulzuje afrobeat, funk, afro-funk alebo funky, majú výrazný autorský i muzikantský vklad černošskí hudobníci. No do tejto žánrovej oblasti zasiahli originálnym spôsobom aj David Byrne, Talking Heads, Don Was, Red Hot Chili Peppers – a to neboli černosi. Neboli to síce vyložení „funkysti“, no napríklad Talking Heads vytvorili na albume Remain In Light (1980) skladby, ktoré by mohli byť pre hudobníkov štýlov funk, funky, afro beat dodnes inšpiratívne. A keby sme mali byť detailistami, tak by sme spomenuli fakt, že na nahrávaní tohto kritikmi vychvaľovaného albumu sa podieľali aj iní páni „nečernosi“, napríklad „slovutný“ pán experimentátor Brian Eno, alebo čarodejný multiinštrumentalista, hlavne gitarista Adrian Belew.     

Keby sme sa dlhšie prehrabovali v pamäti, vyhrabali by sme tam ešte aj ďalších „nečernochov“, ktorí občas do funku (avant-funku) zabŕdli takým spôsobom, že sa z toho dodnes celkom nespamätal – Can, Cabaret Voltaire, 23 Skidoo.  Alebo dokonca aj Fashion, new wave skupina „eighties“ na jej vynikajúcom albume Fabrique (1982). A ono to pekne spontánne lážo-plážo pokračuje až do dnešného dňa.

Jungle By Night. Teraz sa odohráva niečo podobné. Práve totiž vyšiel album s názvom Livingstone (rýdzo inštrumentálny) na pomedzí štýlov afrobeat, ethio-jazz, funk, jazz-funk, funky, krautrock. Pravdepodobne je to jeden z najlepších inštrumentálnych albumov vyššie vymenovaných štýlov aký kedy vyšiel. Nahrala ho holandská skupina z Amsterdamu – Jungle By Night.  Výstižný názov kapely vzhľadom k jej hudbe,  ktorá bola vždy súčasťou nočnej veľkomestskej džungle, diskoték, klubov, barov. A ešte výstižnejší je názov samotného albumu. Je poctou Livingstonovi, škótskemu cestovateľovi, ktorý ako prvý beloch prešiel púšť Kalahari a napokon zomrel pri hľadaní prameňa rieky Níl.

Jungle by Night  vznikli v roku 2009  z úžasu nad koncertným vystúpením americkej afro-soulovej skupiny The Budos Band. Hrali na rôznych svetoznámych festivaloch (Pinkpop, Sziget, Glastonbury). Spolupracovali so špičkovými africkými hudobníkmi, ich priaznivcom je Seun Kuti (Festival Pohoda, 2008), najmladší syn Nigérijčana Fela Kutiho, priekopníka afrobeatu.

Album Livingstone predstavuje v rámci afrobeatu jeho euroamerickú podobu – romantizovanú,  idealizovanú, kultivovanú, pritom zábavnú, nápaditú, dobrodružnú. Deväť chlapcov z Amsterdamu začne zvukmi africkej prírody, ktoré preruší zvukom  analógového syntetizátora „eighties“, potom poslucháča prenesú na pár momentov do Rio de Janeira polovice „seventies“, no nie k bossa nove, ale k miestnemu funku. Dominantné melódie hrajú dychové nástroje a unášajúce, temperamentné rytmy, v niektorých pasážach sprevádzané house music, reggae, psychedéliou.  Najpôsobivejšia je skladba Stormvogel, hotový hudobný „šejker“ synthpopu s funkom, afrobeatom v štýle new wave, trošku á la Talking Heads . Podobne ladená je aj skladba The Fog s nostalgickou syntetizátorovou časťou evokujúcou koniec „seventies“. Livingstone je album z ktorého cítiť nadhľad veľkých svetobežníkov, ale aj kus poctivého muzikantského prístupu.

Miroslav Potoček (foto: press Jungle By Night)