On air
Next
Články

KEL ASSOUF – OPUSTENÍ ĽUDIA ČIERNEJ PÚŠTE

17.4.2019
Kel Assouf - Black TenereKel Assouf – Black Tenere (Glitterbeat Records 2019)

Ako by nestačilo, že tuarégsky rock už dávno „nekráča v rytme ťavích karaván“ – teraz ho navyše tuniský producent Sofyann Ben Youssef poriadne zahustil elektrobeatmi. Trio potom znie … drvivo, to je jasné. Čo iné ale čakať od sabbathovsko-zeppelinovskej nátury jediného Tuaréga v kapele, nigérijského gitaristu menom Anana Ag Haroun, zbožňujúceho ostrý zvuk gitary Gibson Flying V. Otázkou tiež je, ak sa bavíme stále ešte o čisto tuarégskej hudbe: Ben Youssef, rozoznievajúcí organ a Moog, patrí k prorokom severoafrickej elektroscény (úspešné projekty Ammar 808 a Barge 08) a kam to ide, vkladá maghrebské rytmy aj ozveny EL&P.

Belgický bubeník Olivier Penu vraj síce prešiel „výučbou“ tradičných tuarégskych rytmov, reže do toho ale ako John Bonham. A Haroun nie je žiadny púštny nomád: štrnásť rokov žije v Bruseli a tinariwenskú linku opustil už dávno; znie úplne odlišne a k najzreteľnejšej identifikácii s Tuarégmi u neho dochádza hlavne spevom v jazyku tamašek a témami: geopolitickej a klimatickej zmeny nútiacej Tuarégov k radikálnej zmene života a exodu z púšte. Na tú Haroun spomína najčastejšie a pripomína úlohu bájneho tuarégskeho vodcu Mano Dayaka, ktorý v roku 1995 zomrel za podivných okolností.

Kel AssoufNaštvaní Kel Assouf nebúchajú, do obývačky vám vpadnú bez varovania a všetko okolo seba kosia burácavým ťažkotonážnym rockom pretože, ako velí tuarégsky zvyk, považujú hudbu za posolstvo: okamžité a jasné. Z toho dôvodu sa pôvodne päťčlenná zostava, zahŕňajúca tiež nigérijskú speváčku Toulou Kiki, zredukovala na úderné trio, neobávajúce sa ani psychedélie.

Assouf je považované za najdôležitejšie slovo v takmer nepreložiteľnej poézii Tuarégov: vyjadruje nostalgiu, stratu, nedefinovateľný smútok alebo, ako tvrdí publicista Andy Morgan, „opustenosť donedávna obývaného tábora“. Slovo Assouf nielenže Haroun vtesnal do názvu kapely, slovo Kel znamená „ľudia“, ale v mnohých skladbách ten pocit dáva najavo zreteľne. Vlastne aj v názve albumu: Čierna púšť.

Jiří Moravčík (foto: Cayo Scheyven)