Kimmo Pohjonen – Sensitive Skin (Ondine Octopus / 2015)
Neexistuje hudobný nástroj, ktorý by som nemal rád. No neholdujem ani skladbám komponovaným pre jeden nástroj. Obzvlášť taký nástroj, ktorý nemá predpoklady ma zaujať ako sólový. Skrátka, žiadny triangel á la film Prípad Barnabáš Kos mi nehrozí. Takisto má na mňa vplyv aj špecifický zvuk určitého konkrétneho nástroja. Zvuk jedného klavíra sa mi páči, zvuk druhého nepáči. S akordeónom je to takisto, preto pred ním neutekám. Už zopár muzikantov mi povedalo, že hľadať na Slovensku dobrého hráča na akordeón, je ako hľadať dobrého hráča na psaltérium. Čo je divné, pretože kedysi sme boli malou tangovou veľmocou a k tangu akordeón patrí ako k bryndzovým haluškám kocky opekanej slaniny. Fínsko tiež bolo (a ešte stále tak trochu je) malou tangovou veľmocou a takisto folkovou. Hráčov na akordeón tam vraj majú toľko ako jeleňov (mimochodom, jelene pomáhajú fínskej polícii chytať zločincov), takže sa nemožno čudovať, že medzi fínskymi jazerami a lesmi momentálne harcuje taký smelý bohatier, akým je revolučný „akordeónista“ Kimmo Pohjonen. Prizvali si ho do svojej družiny Kronos Quartet, muzikanti King Crimson a k jeho skalným fanúšikom patrí David Bowie.
Žiadne obavy, Kimmo, hoci hrá na akordeón od detstva a má prezývku akordeónový Jimi Hendrix, vás nebude trápiť na jeho novom albume Sensistive Skin únavnými sólovými výpadmi, ale bude útočiť na vaše vycibrené hudobné vnímanie skladbami podopretými skúsenosťami nebojácneho experimentátora, samozrejme, obkoleseného plnohodnotnou muzikantskou prepadovou jednotkou, vrátane už spomenutého kvarteta Titana Kronosa. Vzišiel z toho neľahko opísateľný hudobný štýl, čo možno budete, ako poslucháči nesporne zábavnej hudby, náležite oceňovať. Počuť v ňom škrípavé husle, gitary, basu, nyckekharpu, buzuki, elektronické efekty, prapodivné spevy začínajúce kdesi u laponských šamanov a končiace v Tirolských Alpách, a Kimmov akordeón, ktorý znie raz prirodzene akusticky, inokedy organovo alebo elektronicky. (Používa aj elektrifikovaný akordeón). Hneď v úvodnej skladbe Cyklon sa pripravte na hudobný nárez s vrstvami progresívneho rocku, folku, folklóru. Asi nie je možné adekvátne pomenovať Kimmovu hudbu jedným slovom. Je v nej rock, jazz, folk, folklór, world music, funk, country, klasická vážna hudba, trošku elektroniky a to všetko s duchom evokujúcim hudobný štýl King Crimson. Toto je prvý album, pri ktorom som mal dosť času na plánovanie a nahrávanie v pohodlnom tempe, a vo svojom vlastnom štúdiu, presne tak, ako som chcel. Som s ním viac než spokojný, dokonca nadšený – povedal Kimmo. Súhlasím, že je to v dnešných časoch album neobvyklý, výnimočný. Kimmo je hudobne excentrický, no ponúka nám aj také skladby v ktorých nechýbajú pekné melódie a poetickosť.
Miroslav Potoček
