King Ayisoba, vlastným menom Albert Apozora, sa narodil a vyrástol v mestečku Bolgatanga na severných hraniciach Ghany a Burkina Faso. Na lutnu kologo začal hrať ako trojročný, keď ju našiel v kúte nástroj svojho nebohého starého otca – šamana a ľudového liečiteľa. Dnes je hudba pretkaná elektronikou a modernými hudobnými žánrami, čo potvrdzuje tiež jeho nový album „Work Hard“.
Keď sa rozhodnete ťažiť z kultúrnych koreňov, je ľahšie nepodliehať žiadnym tabu. A to, že v sebe nájdete odvahu ísť na dedičstvo predkov doslova so sekerou, môže byť vašou najväčšou výhodou. Zo strachu sa k vám totiž najprv nikto nepridá. Tým pádom budete na dlhú dobu za originála iba vy. Akonáhle si ale okolie na vaše extempore privykne a začne v sebe objavovať chuť k nasledovaniu, stanete sa opäť súčasťou masy, takže nezostáva nič iné, než tú sekeru znova poriadne prebrúsiť.
U ghanského speváka a hráča na lutnu kologo menom King Ayisoba, už roky toľko šokujúceho radikálnym uchopením tradičnej hudby národa Fra Fra, si za tým predstavte doposiaľ najvrelejšie objatie s „hiplife“ za účasti ghanských raperov a elektroproducentov.
Holandský gitarista Zea aka Arnold de Boer nemohol chýbať, oproti minulosti, ale do výsledku zase toľko nevložil a zvuk výborného albumu „Work Hard“ tentoraz výrazne ovplyvnili iné okolnosti: covid a nútené natáčanie v štúdiu Top Link producenta a bubeníka Francisa Ayagamu, ktorý si ho vybudoval za peniaze zarobené na peniaze na európskom turné s Kingom s cieľom sústrediť sa na miestnych umelcov.
Jeho prvý zásek sa podaril: elektrogospel speváčky Lindy Ayupuky globálna scéna zaregistrovala. A na sláve mu určite pridá aj Kingova novinka, počuteľne požehnaná možnosťou tvoriť v rodnom regióne Upper East, domovine Fra Fra.
Ako znie nový album?
Jeho hudba by sa dala charakterizovať ako nie príliš sofistikovaná popová produkcia s paľbou vlastne jednoduchých elektrobeatov pretkaných bubnovaním, nad ktorou sa západní majstri zvuku možno pousmejú. Môžu, ale s ohľadom na skromné vybavenie štúdia výsledný zvuk nemusí súvisieť s Kingovým zameraním na ghanskú spoločensko-politickú agendu.
V hypnotických rytmoch reže do kologa a s nabrúseným hrubým hlasom, s ktorým sa bežní smrteľníci posielajú k lekárovi, vsádza v „pidgin“ angličtine a miestnych dialektoch s rapermi na stôl témy blízke hlavne krajanom. Nie za každú cenu: v skladbe „Good things God knows“ s detským zborom upozorňuje politikov, že predvolebné sľuby síce nezarmútia, Boh ich klamstvá ale len tak nenechá. Kiežby…
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Nick Helderman)
