KONZISTENTNÁ FANTÁZIA TURECKEJ SPEVÁČKY GAYE SU AKYOL

Gaye Su Akyol – Istikrarli Hayal HakikattirGaye Su Akyol – Istikrarli Hayal Hakikattir (Glitterbeat 2018)

Otec Gaye, známy maliar Muzaffer, pochádza z čiernomorského prístavu Trabzon, kultúrnej a náboženskej križovatky Anatólie, ležiacej na historickej trase Hodvábnej cesty.

Dcére v minulosti napísal text ku skladbe Mona Lisa, odkazujúci k tradícii anatolských ashikov, potulných minstrelov, neodmysliteľne spätých s náboženskou menšinou alavitov: po stáročia prenasledovaných mystickými „disidentmi moslimskej väčšiny“. V ich islamskej viere sa mieša kacírsky sufizmus a východné kresťanstvo. Hudba a poézia uchovávaná v pamäti ashikov tvorí dodnes základ identity anatolskej spoločnosti. Gaye, vyštudovaná sociálna antropologička a výtvarníčka, s otcom Anatóliu často navštevovala, vplyv minstrelského umenia nezaprie, ohnisko jej tvorby je však v kozmopolitnom Istanbule, v ktorom vyrastala.

Debutovala v roku 2014 albumom Develerle Yaşıyorum, už vtedy bola ovplyvnená istanbulskými ruchom, počuteľným aj z druhého albumu Hologram Imparatorlugu (Ríša hologramu), ktorý v roku 2016 vyšiel už v medzinárodnej distribúcii.

Názov nového albumu „Istikrarlı Hayal Hakikattir“ by sa dal preložiť ako „konzistentná fantázia je realita“.  Je to hlboko poetický album – album osobnej politiky, ktorého texty snívajú o lepšej budúcnosti.

Gaye Su Akyol 2018Gaye o svojej novinke prehlásila: „Istikrarlı Hayal Hakikattir“ je môj tretí album. Rovnako ako predchádzajúce dva, je úplne nezávislý a slobodný.  V istom zmysle je to aj revolučný album, ktorý neobmedzujú žiadne kapitalistické, alebo zhora stanovené povinnosti. Pokiaľ ide o filozofiu, texty a hudbu, tak jeho mottom je snívanie o slobode, poukazuje na odvahu byť sám sebou, pozerá sa na kultúru, do ktorej som sa narodila bez odcudzenia, pretože svet sa stále viac uberá smerom dovnútra a stáva sa konzervatívnou väznicou.“

Albumová novinka Gaye Su Akyol obsahuje desať piesní, v ktorých počuť vplyvy anatólskeho pop-rockového žánru, ktorý sa objavil v Turecku v 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia.

Nájdete na ňom balady, aj turecké ľudové melódie. Základ piesní bol nahrávaný konvenčným triom v zložení gitara, basgitara a bicie, miestami ale počuť aj husle, strunové nástroje oud a cumbush, i nové doplnky, ktoré na predchádzajúcich albumoch nebolo počuť, ako turecký tradičný nástroj baglama, elektronické „beaty“ a dychové nástroje ako saxofón a trúbka.

Rovnako ako na predchádzajúcich albumoch si Gaye napísala všetku hudbu a texty s výnimkou jednej skladby sama.

Je zároveň producentom i vizuálnym umeleckým režisérom. Aj keď sa nesnažila zdôrazniť tento aspekt v súvislosti s jej predchádzajúcimi albumami, dospela presvedčeniu, že existencia a moc žien musí byť v súčasnom svete zdôrazňovaná. Ako žena, ktorá sa narodila a vyrastala v Turecku si vytvorila vlastné ihrisko mimo mužského systému aj založením vlastného vydavateľstva. V tomto zmysle je to i feministický, revolučný a idealistický album.

Na jeho obale sa nachádza „svet fantázie“, ktorý naznačuje, že čokoľvek si vysnívate, sa môže stať realitou. Gaye navrhla „neexistujúce stvorenie v akejkoľvek kultúre“ s majestátnym, trblietavým telom a svätým svetlom na hlave, ktoré symbolizuje, že sny jednotlivca sú kľúčom k otvoreniu nových kapitol v živote.

Jiří Moravčík a Róbert Gregor (foto: press)