On air
Next
Články

LA FAMIGLIA RUBINETTI – AJ FRANCÚZI SÚ ZAUJÍMAVÍ

2.9.2017

La Famiglia Rubinetti - L'Incroyable Aventure du PremierLa Famiglia Rubinetti – L’Incroyable Aventure du Premier EP (2017 La Famiglia Rubinetti)

Francúzi počas roka 2017 lámali rekordy v množstve zaujímavých albumov. O väčšine z nich sa nedozviete z komerčných médií a hitparád. Ani z informačných zdrojov zameraných na angloamerickú scénu. Mnohé sú vydávané malými gramofónovými spoločnosťami, nie sú prioritou veľkého šoubiznisu. Časť z nich obsahuje hudbu, ktorá zatiaľ nie je oficiálne označená konkrétnym hudobným termínom. Príčina? Neobvyklá pestrosť, odlišnosť? A práve to je „intéressante“. Preto sa tejto hudbe budeme v nasledujúcich riadkoch venovať – ťažko definovateľnej, nepomenovanej.

Žiadny div, pretože pomenujte niečo, čo má tisíc podôb, čo sa permanentne mení, je uletené, bláznivé, podávané s humorom. Pritom to má neraz umeleckú úroveň. Čo to je? Niečo, čo by snáď znieslo pomenovanie „transkontinentálna alternatívna burleska“. Zároveň je to však aj súčasť world music. Prečo? Pretože je to hudba v ktorej jej tvorcovia s nadhľadom svetobežníkov a s ľahkosťou ostrieľaných žonglérov, žonglujú so všakovakými hudobnými štýlmi z celého sveta – ako cirkusanti. Občas ich skladby aj majú cirkusový, kabaretný, burleskný ráz, niektoré sú naakumulované energiou, temperamentom, niektoré romantikou, nostalgickým povzdychnutím za starým svetom a zároveň majú aj ráz medzinárodný, multikultúrny.

La Famiglia Rubinetti 2017Francúzi majú na to takrečeno stavovské právo, veď boli už v minulých storočiach ako koloniálna mocnosť zblízka oboznámení so vzdialenými druhmi cudzokrajného umenia. Bláznivo odvážne fúzie rôznych hudobných štýlov podfarbené humorom majú u nich tradíciu. Ich dnešná podoba ( typická spojením alternatívnej hudby s world music) sa začínala rozvíjať v osemdesiatych rokoch minulého storočia, spolu s nástupom skupín Los Carayos, Mano Negra (Manu Chao), Les Négresses Vertes, Zebda, neskôr napríklad pokračovala tvorbou skupiny Les Pires, dnes prenikla do piesní La Caravane Passe. Uchytila sa obzvlášť v románskych krajinách (Mau Mau – Taliansko, La Pegatina – Španielsko), na Balkáne (Magnifico – Slovinsko) a prenikla aj do Nemecka (17 Hippies).

Naše médiá nás nikdy s touto vlnou bláznivých fúzií adekvátne neoboznamovali. Má to nejaké následky? Má. Chýba nám jeden z dôležitých vzorov hudby, ktorá vtipne vystihuje súčasnosť a podieľa sa na vytváraní jej histórie. Preto teraz venujme chvíľku pozornosti novej francúzskej skupine La Famiglia Rubinetti. Zatiaľ úplne neznámej, ktorá možno pre širšiu verejnosť neznámou aj zostane. Táto skupina poníma s humorom snáď všetko. Práve jej vyšla prvá EP platňa s názvom L’Incroyable Aventure du Premier EP (Neuveriteľné dobrodružstvo prvej EP).

Jej členovia hovoria (samozrejme, neberte ich vážne!), že pochádzajú z Mongolska, pohlavie majú neutrálne. Hrajú štýl „cumbia klezmer cowboy music“, ktorý je vytvorený z francúzskeho ducha, kolumbijskej cumbie, židovského klezmeru, kovbojskej hudby, argentínskej psychedélie, piva, talianskeho pokrikovania a ešte z mnohých ďalších hudobných i nehudobných ingrediencií, z ktorých, ak ich dobre pomiesite, získate pastu zvanú Panadum Familius. Pozor! Pri najmenšom unáhlenom pohybe môže explodovať. Túto pastu potom vložíte do veľkej keramickej panvice a postavíte na oheň. Aby sa pasta nevyparila, treba panvicu prikryť, pretože jej vyparenie by mohlo spôsobiť návrat hudobnej krízy. Jedlo je hotové vtedy, keď sa vaše nohy začnú samovoľne pohybovať s rytmami vychádzajúcimi z panvice. Výsledný efekt má vyvolávať túžbu smiať sa a tancovať.

La Famiglia Rubinetti vymetali tri roky bary a malé koncertné sály v Paríži, Marseille, Taliansku. Svoje skladby mali teda preverené časom i publikom. No Jose Luis ( spev, gitara), Jeremy (spev, ukulele ), Lea (spev, klarinet), Malena (spev, husle, trúbka), Pedro (basa), Cleasy Rubinetti – perkusie, Tonin (zvukový inžinier), až teraz pristúpili k nahrávaniu a vydaniu svojej prvej väčšej platni. Stálo to 3000,- €. Len. Veď sú začínajúcou, chudobnou skupinou. Výsledok by však možno nejeden rozhľadený hudobný labužník ohodnotil prinajmenšom chápavým úsmevom. Hneď v úvodnej inštrumentálnej skladbe „Klezmer – cowboy“ poslucháča ovanie multikultúrna atmosféra týchto dní. A potom sa to už nezastaví do konca – radostná nálada, spŕška nápadov, zmien, fúzií, chytľavých melódií, ženských a mužských hlasov, zmes jazykov a rytmov k vlnivým tancom i k poskakovaniu. To všetko je zaujímavé, pozitívne, no vzdialené hudobnej estetike prevládajúcej v našej krajinke pod Tatrami.

Miroslav Potoček