Maryam Saleh, Maurice Louca & Tamer Abu Ghazaleh – Lekhfa (Mostakell 2017)
Arabský hudobný underground nepredstavuje každodennú tému, keď na neho ale príde reč, vždy je to v súvislosti s mimoriadnou udalosťou. Tá nedávno nastala: album Lekhfa, rozjímanie o pravde, slobode a nočných morách mladých Egypťanov, dokonca ašpiruje na jednu najdôležitejších arabských nahrávok dekády. Arabská alternatívna hudba je podľa libanonskej speváčky Yasmine Hamdan radikálnou odpoveďou na gýčovitý arabský pop, nezdravo znečisťujúci rádiový éter Stredného východu a zároveň dôležitým zdrojom seba vyjadrenia, vzbury a protestov. Umelci, neváhajúci ísť aj za cenu cenzúrnych zákazov do stretu s oficiálnou kultúrou, sú v celom arabskom svete považovaní za hlas mladej generácie ťažko frustrovanej z výsledkov Arabskej jari. Falošné prísľuby na nich totiž už dávno neplatia, cítia sa uväznení v realite, ktorú nedokážu zmeniť a hoci sa snažia s beznádejou vyrovnať, stoja pred zásadným problémom: nevedia ako. Odpoveď nepoznajú ani muzikanti s hviezdnou reputáciou: egyptská speváčka Maryam Saleh, palestínsky multiinštrumentalista Tamer Abu Ghazaleh a káhirský elektro producent Maurice Louca. Ponúkajú však vzrušujúcu hudbu s osobným ručením a textami egyptského básnika Mido Zoheira.
„Keď sa na jeho básne pozriete bližšie, zistíte, ako krásne používa každodenný neformálny jazyk a napriek tomu z toho vychádza poézia. Má talent vyhýbať sa nihilizmu v prospech viacrozmernej dystópie a čierneho humoru,“ tvrdí Maryam, túžiaca odmalička po úlohe klauna. A tá veru o poézii za hranou spoločenskej korektnosti niečo vie. Herečka a výtvarníčka, túžiaca odmala po roliach klaunov, sa narodila v umeleckej rodine – otec je divadelný režisér a spisovateľ Saada Saleha – hostiaci vo svojom dome blízkeho priateľa, slepého folksingera Sheikha Imama, väzneného a perzekuovaného za Násirovho aj Sadatovho režimu. Keď v roku 1995 zomrel, stačil ho spoznať aj svet a keď postupne zabúdal, Maryam mu Imánové piesne pripomenula na albumoch nahrávaných s ikonou libanonského undergroundu Zeidom Hamdanom a skupinou Baraka Band. Zabalené do psychedelického rocku a elektroniky, čím otvorili priestor mladým poslucháčom. S divadlom a progresívnou hudbou je spojený aj manžel Maryam – Tamer Abu Ghazaleh. To isté platí pre Mauriceho, známeho z výnimočného alternatívneho projektu The Dwarfs Of East Agouza, do ktorého vstúpili americký basgitarista Alan Bishop (zakladateľ labelu Sublime Frequencies) a famózny egyptský hráč na citaru oud Sam Shalabi. Tri roky nahrávaný album Lekhfa – dokonalý soundtrack postrevolučnej dezilúzie – prináša momenty úplnej extázy. Z prepojenia úchvatných poetických obrazov pochybností, zrady, zúfalstva a cudzopasného cynizmu s hudbou, elektroniky s akustickými nástrojmi a empatiou tvorivej trojice. Hutný sound preskakuje medzi experimentálnou elektronikou káhirského tanečného štýlu mahraganat, dravosťou egyptského mestského popu Chaabi, samplami súfijských rytmov, rockom, popom a psychedeliou. Až neúnosnému rytmickému napätiu s katarznými účinkami vystavujú každú chvíľu stopku úľavné lyrické pasáže, až vám, Zoheirovými slovami, „padajú slzy veľkosti tehly“.
Jiří Moravčík (foto: archív)
