Lump – Lump (Dead Oceans 2018)
Britská pesničkárka Laura Marling sa v roku 2008 dostala do mimoriadnej situácie: neofolková vlna, kam patrili aj Mumford & Sons, ju vyniesla do popredia a neinformovaní publicisti speváčku prirovnávali k anglickým „folkáčom“. V časopise NME (New Musical Express) Lauru dokonca označili za najväčšiu „cool“ osobnosť anglického folku. „To je folkáčka ako ja trojitý komunistický agent,“ napísal vtedajší publicista Alex Henney a pridal sa na stranu z tradícií vychovávaných anglických „folkerov“, ktorí počin sledovali s veľkou nevôľou.
Čas neskôr hrany obrúsil, každá strana si šla po svojom a Laura za svoj krehký, akustike a tichu obchádzajúci album získala cenu druhú, vrátane nominácií na Mercury Prize a Grammy. Medzitým odišla do Spojených štátov, kde chcela nájsť pokoj. Po návrate pracovala na projekte LUMP, hudbe úplne odlišnej od všetkého čo kedy ponúkala.
S producentom Mikom Lindsayom zo skupiny Tunng obrátila pozornosť na experimentálnu elektroniku a surrealistickú poéziu. Pre ňu osobne na niečo úplne neslýchané. Na obal polhodinového albumu dokonca odmietla dať svoje meno a uviedla ho pod názvom, ktorý má v našom jazyku čarovnú konotáciu, keď myslíme na „lumpačenie“, ale v angličtine je to nonsens, vymyslený jej šesťročnou neterou. Skladba „Curse Of The Contemporary“ sumarizuje jadro albumu a nelámte si hlavu nad tým, že vo videoklipe skáče hrdzavý yetti.
Vysvetlenie nepodala ani Laura a z textu pochopíte, že s tou Kaliforniou to všetko myslí skôr ironicky, takže snáď preto yetti. „Ak sa budete v Kalifornii nudiť, som si istá, že nie som prvá, ktorá vás varovala,“ píše s veľkou dávkou cynizmu Laura.
Jiří Moravčík (foto: press)
