Na najnovšom albume „Let’s Walk“ americkej speváčky a skladateľky Madeleine Peyroux môžete nájsť hudobnú rozmanitosť i humor.
V minulosti bola Madeleine Peyroux zaraďovaná do oblasti jazzu, pričom bola známa najmä ako interpretka piesní od iných autorov. Hoci bola miestami aj spoluautorkou, jej prelomový album „Careless Love“ z roku 2004 pozostával prevažne z coververzií skladieb od Boba Dylana, Elliotta Smitha alebo Hanka Williamsa.
Tentoraz si na album „Let’s Walk“ zložila všetkých desať piesní sama. Ak čakáte niečo na spôsob Norah Jones, mohli by vás nové nahrávky zaskočiť, pretože Madeleine dokazuje, že je viac než len štandardná jazzová speváčka. Každú pieseň dokáže podávať diplomaticky, elegantne, úprimne a citlivo.
Sociálne povedomie
Úvodná skladba „Find True Love“ má folkový nádych a sála z nej dojímavá túžba po akomsi uzdravení. Viaceré nové piesne pochádzajú z „pandemického“ roku 2020 a je z nich cítiť sociálne povedomie. Smútočný valčík „How I Wish“ vznikol po vražde Georgea Floyda. Jeho text skúma, ako môže byť beloch priaznivcom hnutia Black Lives Matter. Jej smutný povzdych „nikdy viac“ ku koncu piesne vám bez potreby hlasovej akrobacie naznačí, akou výraznou speváčkou dokáže byť.
Aj titulná skladba je inšpirovaná protestom a sociálnou spravodlivosťou, hoci ide o oveľa optimistickejšiu pieseň. Je to gospelová reakcia zo zážitkov z protestných pochodov. Je to zrejme najviac zapálená výzva k odporu, solidarite a spolupatričnosti.
„Posuňme naše smrteľné telá nahor, kam pôjdu srdcia a mysle“.
Trvajúci francúzsky šarm
Ako sa od bývalej Parížanky dalo očakávať, na albume sa nachádza aj niekoľko skladieb s galským akcentom. V jazzovej „Et Puis“ (spievanej vo francúzštine) počuť narážky na Edith Piaf a pieseň „Showman Dan“ je poctou jej zosnulému priateľovi a mentorovi, pouličnému hudobníkovi Dannymu Fitzgeraldovi.
Inú polohy speváčky vykresľuje smutná skladba „Nothing Personal“, ktorá je spomienkou na skúsenosť so sexuálnym násilím. Album uzatvára pieseň „Take Care“, ktorá varuje pred stavom životného prostredia a súčasného sveta všeobecne.
„Ak chceš byť sebecký a zlý hrdlorez, pridaj sa k elite, ber peniaze, buď obscénny! Niet divu, že som vždy stratená v klame, ktoré uniká z filmov a médií“.
Záverečná myšlienkovo podnetná pieseň slúži ako dobrý príklad k celkovej rozmanitosti a humoru. Albumom „Let´s Wak“ sa Madeleine Peyroux pripomenula po šiestich rokoch, pričom jeho piesne znejú odvážnejšie a rozmanitejšie ako kedykoľvek predtým. Je to doteraz najrozmanitejšie, najintímnejšie a najodvážnejšie dielo, týkajúce sa jej osobných a spoločenských problémov. S ôsmimi albumami a celosvetovým uznaním speváčka odmieta stáť na mieste. Skutoční umelci sa vždy posúvajú vpred, presne tak, ako naznačuje názov albumu.
NMR (foto: press Madeleine Peyroux)
