Optiganally Yours — O.Y. In Hi-Fi (Joyful Noise Recordings, 2018)
Už ste to počuli? V hudbe sa vraj teraz nič zaujímavé nedeje. Deje. Lenže je to často akoby schované. Propagačné aktivity veľkých hudobných vydavateľstiev ruka v ruke s niektorými komerčnými médiami totiž nezriedka upriamujú pozornosť širokej verejnosti na rôzne hudobné prefabrikáty, čím odsúvajú na vedľajšiu koľaj zaujímavú hudbu. Napríklad momentálne aj O.Y. In Hi-Fi, najnovší album amerického dua Optiganally Yours, vydaný pod značkou nezávislej nahrávacej spoločnosti Joyful Noise Recordings z mesta Bloomington (Indiana), povestného vysokým percentom vzdelaného obyvateľstva a jednou z najlepších amerických štátnych univerzít ( Indiana University Bloomington).
Optiganally Yours, čiže Rob Crow (spevák, gitarista, skladateľ, textár, producent) a Pea Hix (hráč na optigan, orchestron a rôzne druhy klávesových nástrojov) sú extra špeciálni takmer vo všetkom – v ich neľahko identifikovateľnom hudobnom štýle a dokonca aj v diskografii, veď počas ich dvadsaťtriročnej existencie v nej majú „iba“ tri albumy. Ten predposledný im vyšiel pred osemnástimi rokmi, čo je z pohľadu komerčnej úspešnosti hotová samovražda. Rob Crow však počas osemnástich rokov spolupracoval s veľkým množstvom rôznych hudobníkov a skupín. Tento rok uvoľní pre verejnosť viac ako 300 minút hudby na desiatich vinylových platniach. Napokon teda musíme skonštatovať, že Rob je vlastne mimoriadne potentný tvorca hudby, na slovo vzatý pracant.
„Máme dobré recenzie. Nepamätáme si, že by album O.Y. In Hi-Fi mal vôbec nejaké zlé recenzie“ – vyhlásili Optiganally Yours. Čím sú zaujímaví? Dominantou ich tvorby je optigan (orchestron), predpotopný elektronický klávesový organ pre domáce použitie, uvedený na spotrebiteľský trh v roku 1971. Jeho výroba skončila v roku 1976. Vyznačoval sa napodobením zvuku reálnych hudobných nástrojov, ktorý pripomínal opotrebovanú gramofónovú platňu. Čo z toho napokon vzniklo? Originálny zvuk! A ten si, samozrejme, nenechali ujsť mnohí významní hudobníci i skupiny, ktorí potom optigan občas použili vo svojich skladbách, napríklad Tom Waits, Steve Hackett (Genesis), The Clash , Kraftwerk (orchestron), Yes (Patrick Moraz – orchestron), Devo, Blur a dokonca aj filmový režisér David Lynch. Dnes vidno staré optigany obzvlášť v štúdiách hudobných aranžérov a v zbierkach zberateľov vzácnych hudobných nástrojov.
Album O.Y. In Hi-Fi obsahuje 13 skladieb. Prevláda v nich určitá tradícia, inšpirácia angloamerickou hudbou, počnúc rokmi „sixties“, končiac dneškom. Skúsení hudobní labužníci by možno povedali, že sú tým, čím sú v chémii zlúčeniny, vyvolávajú dojem, že sa v nich rôznym spôsobom striedajú prvky skladateľských a aranžérskych postupov typických pre určité skupiny a hudobné žánre, napríklad The Beatles, The Beach Boys, The Shaggs, Godley & Creme, The High Llamas, Magnetic Fields, Kahimi Karie, indie pop, baroque pop, chamber pop, sunshine pop, california sound, alternative rock, lounge music, exotica, kabaret.
Niektorí kritici ich pokladajú za dekompozície, staré, už dávno existujúce skladby postupne rozkladané, no neskôr opäť skladané do nových samostatných hudobných útvarov. Ich základný zdroj pochádzal z tisícov archívnych záznamov na diskoch optiganov, z čoho vznikol nostalgický sound, miestami nepredvídateľný, s tónmi nástrojov ako xylofón, akordeón. Starý zvuk optiganu bol upravený do krištáľovo čistých zvukov v čarovných a vtipných piesňach. Niektoré z nich by ste si možno nemali nechať preletieť povedľa vašich uší bez povšimnutia, najmä piesne Pirates And Monkeys (4), Hope In Your Eyes (5), Lemons And Tacos (7), Too Close To The Sun (8), Night Shop (9), Bionic Whale (12).
Miroslav Potoček (foto: Jeff Wiant)
