De-Phazz – Private (Edel: Content 2016)
Tisíce rokov miliardami ľudí omieľaný povzdych „Ach, ako ten čas letí!“, je asi skutočne opodstatnený.
Mne sa totiž zdá, že De-Phazz začínali nedávno a pritom ich prvý album Detunized Gravity vyšiel v roku 1997. Oprávnene majú povesť špičky na poli fúzie hudobných štýlov downtempo, electronic jazz, future jazz, soul jazz, latin jazz, trip hop, lounge, easy listening. Túto povesť si vytvorili obzvlášť repertoárom na albumoch Death By Chocolate (2001), Daily Lama (2002).
Štýlová nejednoznačnosť s jazzovým odtieňom, s poškuľovaním po hudbe Južnej Ameriky, Afriky, exotických ostrovov, nepoddajnosť krátkodobým módnym trendom, filigránske aranžmány, impresionistická filmová atmosféra, kultivovaná prezentácia s umelecky vybrúseným dizajnom, to všetko predurčilo skupinu De Phazz k tomu, aby si ju pre seba vyárendovali inteligenti a noblesná spoločnosť.
A hoci nakopila celkom peknú kôpku skladieb s potenciálom hitov, nikdy sa nestrkala do zadného otvoru pani „Komercii“.
Celkom logické, pretože De Phazz založil v nemeckom Heidelbergu, čiže v meste vzdelanosti, nemecko-rakúsky producent Peter „Pit“ Baumgartner, v detstve poslucháč rozhlasových kanálov od výmyslu sveta, ktorý v tínedžerskom veku „dídžejoval“ a v dospelom editoval rozhlasové hry pre deti, z čoho asi pramení jeho detsky nevinná fantázia. Od roku 1986 produkoval vo vlastnom štúdiu nahrávky k tanečnému divadlu, remixoval Boy Georgea, Morriconeho, Ellu Fitzgerald, Alphaville.
O De Phazz sa hovorí, že je to voľný medzinárodný projekt na kolesách, pretože je často na cestách.
V jeho zostave sa mihli viaceré speváčky a speváci, no Pat Appleton, ktorá spieva teraz na jeho najnovšom albume Private, s ním nahráva od roku 1999. Starší, elektronicky ladení priaznivci De Phazz budú možno týmto albumom sklamaní. Je totiž propagovaný ako „akustický“. Čo však nie je celkom pravda. Skôr by som povedal, že je „akustickejší“. A takisto viac jazzový. No pôsobivý.
Jeho jediným mínusom (z pohľadu znalcov tvorby De Phazz) bude asi skutočnosť, že obsahuje ich staré skladby, samozrejme, v nových úpravách. No keby som ich nepoznal, bol by som nadmieru spokojný. A stále cítiť Pitov aranžérsky vklad, ako maliara krásnych zvukov, veď je známy výrokom: „Hudbu neskladám, skôr ju maľujem“. Skrátka, je to ovocný destilát elegantnej fusion jazz music pre kluby a kaviarne.
Miroslav Potoček (foto: press De-phazz)
