OUMOU SANGARÉ NA NOVOM ALBUME MOGOYA DALA PREDNOSŤ MODERNÉMU ZVUKU.

Oumou Sangaré – Mogoya (No Format! 2017)

Hudba z Mali patrí k žiadaným africkým exportom. Často býva moderným pokračovaním dávnej tradície griot, teda kastovných muzikantov, kronikárov, rozprávačov. Jednou z výnimiek je speváčka Oumou Sangaré, ktorá síce vyrastala v hlavnom meste Bamako, ale inšpiráciu čerpá z odľahlého kraja Wasulu, z ktorého sa prisťahovali jej rodičia.

Niet preto divu, že sa jej štýl od Salifa Keitu, Habiba Koiteho a ďalších slávnych Malijčanov odlišuje. Wasulu je zalesnená divočina, krajina lovcov, kúziel i rituálnej hudby, nedotknutá griotskou tradíciou. Kľúčovým nástrojom Oumou Sangare je lovecká harfa. Tá vyzerá na prvý pohľad podobne ako kora, od ktorej sa však líši menším počtom strún a hlbším zvukom. Pre lovcov bola rituálnym nástrojom, chrániacich ich životy a prinášajúcim im šťastie v love. Jej moderná verzia, kamele-ngoni, vznikla v 70-tych rokoch minulého storočia, keď hudba z Wasulu prežívala konjunktúru. S migráciou vidieckeho obyvateľstva do miest nabrala na sile a premenila sa na sugestívny tanečný štýl, rytmiku ktorého poháňajú akustické perkusie spolu s hutnými tónmi spomínanej loveckej harfy.

Oumou Sangaré nahrala svoj prvý album Moussolou v roku 1989 keď mala len 21 rokov.

V pôvodnej verzii vyšiel na najrozšírenejšom africkom nosiči, na magnetofónovej kazete. Po celej západnej Afrike sa predával, či pirátsky kopíroval v miliónových nákladoch. Jej hudba má silnú pridanú hodnotu. V textoch sa totiž zameriava najmä na témy, ktoré boli v Afrike tabu – polygamiu a nútené manželstvá. Západné publikum vníma Oumou Sangaré ako vynikajúcu speváčku s vybrúseným vkusom, ktorá sa nenechá dotlačiť ku kompromisom. Na rozdiel od mnohých svojich afrických kolegov je hudobníčkou s jasnou predstavou. Veľmi citlivo dokáže kombinovať európske i africké hudobné nástroje, vrátane tradičných. Ďalšie albumy nahrávala u prominentného londýnskeho vydavateľstva World Circuit, ktoré pre svetové publikum objavilo napríklad Ali Farka Tourého, či Buena Vista Social Club. Na rozdiel od nich ale Oumou Sangaré dodnes zostala skôr kultovou speváčkou než hviezdou, ktorá láme rekordy.

Od vydania prvého albumu Oumou Sangare uplynulo už 27 rokov.

Nový album Mogoya prichádza na trh po ôsmich rokoch od vydania predchádzajúceho albumu Seya. Novinkou je, že Oumou Sangare zmenila vydavateľstvo World Circuit za francúzsky label No Format!, v ktorom vyšlo už niekoľko výborných afrických i jazzových albumov. Od roku 2004 ho vedie Laurent Bizot. Nové piesne Oumou Sangaré zostali podobné ako v minulosti. Z jej autorských textov sa nevytratila bojovnosť za práva žien. Skladbe Yere Faga famóznou hrou na bicie nástroje vypomohol jeden z najznámejších súčasných afrických bubeníkov Tony Allen. Album má ako celok skvelý súčasný zvuk. Postarali sa o oň známy francúzsky produkčný tím A.L.B.E.R.T. a švédsky zvukár Andreas Unge. Oumou o zvuku albumu hovorí: „Tentoraz som sa chcela priblížiť viac k moderného zvuku, uspokojiť mladých ľudí v Mali. Zároveň som ale bola opatrná a po celú dobu nahrávania som rešpektovala svoju kultúru a tradície.“

Róbert Gregor (foto: Benoit Poverelli)