Parížske duo Papooz tvoria dlhoroční priatelia Armand Penicaut a Ulysse Cottin. Na svojom najnovšom albume „Papooz & Friends“ sa rozhodli zbúrať steny nahrávacieho štúdia a prizvať k tvorbe celú svoju umeleckú rodinu. Výsledkom je nahrávka, ktorá v dnešnom indie-pope predstavuje vkusné osvieženie.
Hudba dua Papooz znie ako závan čerstvého prímorského vzduchu zmiešaného s neodolateľným francúzskym šarmom a estetikou sedemdesiatych rokov. Napriek tomu nepôsobí ako zaprášené retro. Tvorba tohto dua je definovaná predovšetkým nákazlivou ľahkosťou, ktorú kritici trefne označujú ako „tropical pop“. V piesňach sa prirodzene stretávajú vplyvy bossa novy, soulu a klasického britského popu, akoby sa Beach Boys stretli s francúzskou novou vlnou.
„Chceli sme len robiť hudbu, ktorá znie ako slnko presvitajúce cez palmové listy, aj keď ste práve uprostred upršaného Paríža.“
Od momentu, keď v roku 2015 očarili svet svojím prelomovým hitom „Ann Wants To Dance“, si kapela vybudovala povesť majstrov chytľavých melódií, ktoré pod povrchom ukrývajú precízne hudobné aranžmány. Charakteristickým znakom ich nahrávok je najmä Armandov špecifický androgýnny hlas, ktorý v kombinácii s hravými gitarovými linkami vytvára pocit nekonečnej pohody.
Svojím albumom „Resonate“ z roku 2024 Papooz definitívne potvrdili, že ich hudba nie je len sezónnou záležitosťou, ale štýlovou výpoveďou o radosti zo života, ktorá dokáže premeniť aj sivý deň na slnečnú jazdu v otvorenom kabriolete.
Energia priateľstva
Nový album „Papooz & Friends“ predstavuje zlomový moment v ich diskografii, kedy sa duo rozhodlo tak trochu „rozbiť“ vlastnú dokonalosť. Opustili bezpečie striktne kontrolovaných štúdiových procesov a otvorili dvere spontánnej spolupráci s rozsiahlou komunitou spriatelených hudobníkov.
Na albume sa tak objavuje kultový nórsky hudobník Erlend Øye, ktorého typický zmysel pre jemné melódie a akustickú čistotu dodáva albumu takmer meditatívny rozmer. Okrem neho počuť hlas hudobníčky Victorie Lafaurie, ktorá je známa svojím éterickým prejavom. Nechýba ani talentovaný Nelick alebo Clara Cappagli (z dua Agar Agar).
V niektorých pasážach počuť aj saxofonistu Ferdiho, čo nahrávke dodáva nečakané žánrové odbočky. Tento projekt, ktorý vznikal v uvoľnenej atmosfére, prináša surovejší a organickejší zvuk, pričom si zachováva typickú hravosť dua. Skladby dýchajú kolektívnou energiou, kde sa tradičný pop mieša s psychedelickým folkom a nečakanými vokálnymi harmóniami hostí, ktorí do nahrávok vniesli kus svojej vlastnej hudobnej DNA.
Keď sa štúdio mení na nekonečný jam
Celá nová nahrávka pôsobí skôr ako záznam z vydareného víkendu na vidieku než ako chladný produkt hudobného priemyslu. Jam sessions sa tu prirodzene menia na hotové piesne, čo dodáva albumu vzácnu autenticitu a pocit blízkosti, akoby ste sedeli priamo v miestnosti s celou kapelou a cítili vôňu starých zosilňovačov.
„Najlepšie veci sa stanú vtedy, keď prestanete kontrolovať každú notu a dovolíte energii v miestnosti, aby pieseň dopísala za vás.“
Napriek množstvu zúčastnených umelcov si duo dokázalo udržať jasnú autorskú víziu, no zároveň dovolilo jednotlivým skladbám voľne dýchať a vyvíjať sa nečakanými smermi. Je to oslava priateľstva a spoločného muzicírovania, ktorá dokazuje, že analógové prepojenie medzi ľuďmi má aj v digitálnej dobe nenahraditeľnú silu. Výsledkom je kolekcia piesní, ktorá potvrdzuje status kurátorov toho najlepšieho indie popu s dušou starých majstrov.
Tento smer naznačuje, že Papooz už nechcú byť len izolovaným duom, ale stredobodom živej scény, ktorá sa nebojí experimentovať so zvukom a ľudskou nedokonalosťou. Práve táto „chyba v systéme“ robí ich aktuálnu tvorbu takou príťažlivou.
Róbert Gregor (foto: press Papooz)
