JAKE BUGG – ON MY ONE (VIRGIN EMI 2016)
Jake Bugg je nepriehľadnuteľným zjavom na britskej pesničkárskej scéne. Spevák, gitarista a skladateľ, ktorý festivalové publikum dokáže strhnúť na svoju stranu „len“ vďaka španielke a charakteristickému spevu. Ten nemá ďaleko od kriku, no zároveň – v prípade slaďákov – vie byť aj romanticky chlácholivý.
Jake Edwin Charles Kennedy sa už s debutovým eponymným albumom z roku 2012 umiestnil na prvej pozícii britského rebríčka. Za svoje hudobné vzory považuje kapely ako Everly Brothers, Beatles či pesničkárov ako Donovan, Johnny Cash alebo Don McLean. Tiež si spomenie na Jimiho Hendrixa či dokonca Metallicu, ktorá ho vraj výrazne oslovila v čase, keď prvýkrát zobral do rúk gitaru. Vtedy mal 12 rokov, teraz má o desať viac.
Ešte pred vydaním albumovej prvotiny sa ako 17-ročný dostal na pódium festivalu Glastonbury ako jeden z mladých talentov. Zaujímavejšou ako debut z roku 2012 však bola druhá nahrávka – Shangri-La – z jesene roku 2013. Jakea na nej počuť ako pesničkára s posolstvom, ktorý vie odušu hrať na gitare a do toho rýchlo súkať tie správne slová. Singel What Doesn’t Kill You bol okamžitým hitom, nasledovali ďalšie ako Slumville Sunrise a Messed Up Kids.
Minulý rok získal NME Awards a fanúšikom oznámil, že na treťom albume intenzívne pracuje. Vraj to je na tvorbe albumu úžasné, že nikdy neviete, či je už hotový. Pred pár dňami sa tak stalo a teraz prichádza sklamanie.
Album On My One si produkoval sám, čo niektorí kritici považujú sa zásadnú chybu, ktorú už urobilo množstvo hudobníkov. Hlavným problémom albumu je však jeho nevýraznosť, zopár skladieb (Love, Hope and Mysery, Bitter Salt, Put Out the Fire) síce ukazuje Jakea ako známeho krikľúňa so španielkou, ktorý to vie v baladách i rýchlych piesňach, no zvyšok je vata, ktorá príliš nezaujme. Všetko sa zlieva a jedenásť skladieb uplynie ako voda, bez akéhokoľvek efektu. Päť albumových ukážok vás čaká v dnešnom večernom vysielaní.
Matej Lauko
