Beirut – Gallipoli (4AD 2019)
Hudbu mnohých kapiel charakterizuje prejav ich lídra. Tak je to aj s hudbou americkej skupiny Beirut v ktorej vytvára poznávaciu značku spev Zacha Condona – osobitý, príťažlivý, kabaretný, folkový. Prvý album Beirut s názvom Gulag Orkestar (2006) bol ovplyvnený rómskou hudbou z Balkánu a východnej Európy. Sálala z neho nostalgia. Obsahoval aj skladbu s názvom Bratislava, no s hudbou Bratislavy nemala nič spoločné.
The Flying Club Cup, druhý album Beirut, tak ako i prvý, vyšiel pod značkou Ba Da Bing Records a zároveň aj pod značkou legendárneho nezávislého labelu 4AD. Okrem ukulele (Zachovho obľúbeného hudobného nástroja) a vplyvov európskeho folklóru, na ňom občas prebleskol šansón aj indie pop. Na treťom albume The Rip Tide sa Beirut ešte viac priklonili k indie popu. V neskoršej tvorbe odbočili k mexickej dychovke (March Of The Zapotec EP/ 2009), alebo k štýlu folktronica (Holland EP / 2009).
Na novom, v poradí piatom albume Gallipoli, podobne ako na predošlom No No No (2015), vplyvy world music ustúpili do úzadia, dychové nástroje občas ešte pohrebne zavzdychajú, no do popredia sa viac predral klavír a starý organ, ktorý kapela využívala už vo svojich začiatkoch. Ich folkovo ladený indie pop – intímny, zasnívaný, romantický, v niektorých pasážach evokuje hudbu sixties. Hlavný dôraz je kladený na melódie a emocionálny výraz. Nič zložité, kompozične ani muzikantsky náročné, no umelecky stále zaujímavé. Chvála kritikov už nie je tak častá ako v minulosti, no Beirut stále vyčnievajú nad priemerom väčšiny dnešnej hudby. A inovujú svoj štýl. Nie radikálne, no vkusne.
V súčasnosti má kapela svoju základňu v Berlíne. Tam vzniklo jadro jej nových piesní. Časť albumu Gallipol skomponoval Condon v starom dome v New Yorku. Všetky piesne boli nahraté v štúdiovom komplexe Sudestudio v talianskom meste Guagnano, za asistencie producenta Gabe Waxa. Kapela v ňom strávila mesiac a nemalý vplyv na celkový zvuk nahrávok malo i prostredie v ktorom vznikali. Texty súčasných Beirut sú väčšinou o dislokácii v rôznom prostredí. Skladba Varieties of Exile je venovaná existencializmu, zasnená „inštrumentálka“ Korfu letným radovánkam na tomto ostrove. Zo všetkých skladieb nového albumu vyniká aj titulná skladba – Gallipoli.
Róbert Gregor (foto: Olga Baczynska)
