Americká indie kapela Pixies už síce nemá takú iskru ako vo svojich začiatkoch, stále ale dokáže zaujať hudbou i zvrátenými textami. Ich ôsmy album „Doggerel“ nie je výnimkou.
Žiadna indie kapela nebola v rokoch 1986-1993 taká vplyvná a nenapodobiteľná ako Pixies. Dokonale miešala svetské a profánne motívy, servírovala úderné pesničky, z ktorých väčšinou nabiehala husia koža. Preto bolo sklamaním, keď sa kapela dva roky po vydaní albumu „Trompe Le Monde“ z roku 1991 formálne rozpadla.
Koncertné turné po ich opätovnom stretnutí v roku 2004 poškodilo ich celkové renomé. Basgitaristka Kim Deal vtedy odmietla nahrávať nové skladby. Odôvodnila to tým, že by ako hudobná fanúšička nechcela počúvať nový album Pixies.
Skupina sa reinkarnovala v roku 2014. Postupne nahrala albumy „Indie Cindy“, „Head Carrier“ a „Beneath the Eyrie“, s ktorými veľa vody nenamútila.
Na albume „Doggerel“ nachádzajú Pixies lepší súlad medzi konvenčnými rockovými aranžmánmi a zvrátenými textami, v ktorých sa objavuje nekromancia i halucinácie.
Kapela nestráca svoj punkový náboj a nepôsobí príliš karieristicky. Možno je to umeleckou evolúciou, možno skutočnosťou, že Pixies strávili pomerne dlhý čas na turné so skupinou Weezer, ale prevažná časť albumu „Doggerel“ sa nesie v sebavedomom svižnom tempe. Nájdete na ňom typické surrealistické skúmania, nečakané zmeny rytmu i náznaky halucinačných prúdov vedomia.
Na druhej strane znie nový album bezstarostne. Je dobre vyprodukovaný a veľa priestoru je vyhradených pekne pôsobiacim harmóniám, spojených so zvukom gitár Joeya Santiaga. Ten niektorým skladbám vdýchol country, alebo surfový nádych.
Tak ako dva posledné albumy, novinku produkoval anglický zvukový inžinier Tom Dalgety. Kapela pokračuje v procese usadzovania sa a vyhýba sa novým postupom v prospech zdokonaľovania. Dvanásť piesní, ktoré sa nachádzajú na albume „Doggerel“, bolo vybraných zo štyridsiatich, ktoré mala kapela v šuplíku. Spevák Black Francis si ich nahrávaním vraj užil únik z lockdownu.
Nové nahrávky starých fanúšikov Pixies neurazia a ide z nich dobrý dojem. Možno je po toľkých rokoch čas zabudnúť na ich minulosť a treba nechať skupinu vyvíjať sa. Už nie je hnacím motorom alternatívnej scény tak ako kedysi, ale smeruje ku kapele, ktorou chce byť v súčasnosti. Nejaké to korenie v ich hudbe naštastie ešte ostalo.
Róbert Gregor (foto: press Pixies)
