Siedmy Protojeho album s názvom „The Art of Acceptance“ nie je len ďalším prírastkom do jeho diskografie, ale skutočným kultúrnym manifestom a vyvrcholením jeho doterajšej cesty.
Protoje patrí medzi kľúčové postavy jamajskej hudobnej scény. V poslednom desaťročí výrazne ovplyvnil moderné reggae. Po roku 2010 spolu s mladými interpretmi, ako je Chronixx a ďalšími, opäť priniesol reggae na výslnie a obohatil ho o nové vplyvy.
Starý spoločník
Album „The Art Of Acceptance“ produkoval Winta James. Protoje s ním nahral už dva albumy: „Ancient Spirit“ (2015) a „A Matter Of Time“ (2018). Odvtedy sa obaja hudobníci vyvíjali a opäť sa našli. To, že si naďalej rozumejú, dokazuje nahrávka, ktorá nadväzuje na plodnú spoluprácu z minulosti, no posúva ju na novú úroveň.
Protoje tentoraz vystupuje ako vizionársky architekt, ktorý dokáže prepojiť úctu k jamajskej histórii s hľadaním nových zvukových horizontov. Album pôsobí ako ucelená zvuková cesta, kde každá jedna stopa slúži vyššiemu cieľu – hľadaniu rovnováhy. Práve táto úprimnosť robí z nahrávky jeden z najvýznamnejších reggae projektov súčasnej dekády.
„Tento album je o surovej, niekedy bolestivej práci pri konfrontácii so sebou samým, o prijímaní častí, ktoré by sme možno chceli skryť, a následnom vyžarovaní z tejto celistvosti.“
Zvukový manifest jamajskej renesancie
Hudobná architektúra albumu stojí na pevných základoch analógových nástrojov v podaní elitných hudobníkov, ako sú Danny Bassie (basgitara), Squidly Cole a Kongz (bicie), Dean Fraser (saxofón) či Monty Savory (gitara).
Tento organický základ je odvážne obalený do futuristických digitálnych textúr, ktoré vracajú poslucháča do éry prelomu 80. a 90. rokov. V skladbe „Ting Loud“ cítiť odkaz digitálnej éry Steelie & Clevie, zatiaľ čo inde sa objavujú interpolácie legiend ako Black Uhuru („Party In Session“) či vplyvy Super Cata a Heavy D. Výsledkom je unikátny priestor, kde sa tradícia roots reggae netransformovala, ale doslova expandovala.
Sila komunity a hviezdni hostia
Namiesto naháňania sa za krátkodobými hitmi sa Protoje na tomto projekte sústredil na budovanie rôznych textových metafor a texturálnej bohatosti, ktorá poslucháča odmeňuje pri každom ďalšom vypočutí. Spolupráca s hudobníkmi ako Damian „Jr. Gong“ Marley či Stephen Marley dodáva albumu punc historickej kontinuity, zatiaľ čo prítomnosť umelcov ako Masicka alebo Shenseea zabezpečuje potrebnú čerstvosť a prepojenie s tepom moderného Kingstonu. Okrem nich na albume hosťujú aj Jesse Royal, dlhoročný súpútnik z hnutia Reggae Revival, a standout umelec z Panenských ostrovov Pressure Busspipe, ktorý tiež rozširuje regionálny záber nahrávky.
„Každá spolupráca na tomto albume je splneným snom a skutočnosť, že sa všetky tieto hlasy spojili práve teraz, vnímam ako božské načasovanie.“
Celková atmosféra nahrávky je prestúpená pocitom pokory a vďačnosti, čo je zrejmé najmä v skladbe „At We Feet“, kde sa viera v božský plán a správne načasovanie stáva ústrednou témou celého rozprávania.
Inšpirácia v srdci Afriky
Duchovnú hĺbku projektu výrazne ovplyvnil čas, ktorý Protoje strávil v Etiópii – spirituálnom domove hnutia Rastafari. Táto introspektívna kapitola mu priniesla vnútorné nastavenie, ktoré sa odráža v každej z nahrávok. Album pôsobí ako ucelená cesta, kde každá stopa slúži vyššiemu cieľu: hľadaniu rovnováhy v čoraz chaotickejšom svete.
Ešte pred oficiálnym vydaním prekročili single z albumu hranicu milión vypočutí na streamovacích platformách, čo potvrdzuje obrovské očakávania verejnosti. „The Art of Acceptance“ vyšiel po na Grammy nominovanom albume „Third Time’s the Charm“ (2022) a ukazuje Protojeho v jeho najzraniteľnejšej, no zároveň najsilnejšej podobe.
Kľúčovým aspektom albumu je jeho schopnosť spájať rôzne generácie a štýly pod jeden súdržný umelecký dáždnik. Výsledkom je nahrávka, ktorá nestojí len na technickej dokonalosti produkcie, ale predovšetkým na energii spoločenstva, ktoré sa nebojí pomenovať spoločenské neduhy, no zároveň ponúka liečivú silu v podobe hudobného porozumenia. Aj preto sme sa rozhodli predstaviť vám tento titul v rubrike „Album týždňa“.
Róbert Gregor (foto: press Protoje)
