Robert Plant už nikomu nemusí nič dokazovať. Napriek tomu jeho nový projekt „Saving Grace“ pôsobí ako zjavenie. V sprievode mladej učiteľky hudby Suzi Dian a partie susedov z West Midlands nahral album, ktorý vznikal v stodolách a na záhradách. Je to intímna výpoveď legendy, ktorá vymenila rockové bohémstvo za úprimnú radosť z hrania.
Robert Plant nám to nemusí ani hovoriť, na albume „Saving Grace“ to počujeme sami. Bez ambícií „rockového boha“ si s partiou neznámych muzikantov užíva prevažne starý americký country-bluesový repertoár a rozdáva potešenie nám aj sebe.
Návrat ku koreňom v malých kluboch
Človek sa nemôže zbaviť dojmu, že si Plant robí tú istú radosť ako pred dvadsiatimi štyrmi rokmi, keď koncertoval s kapelou The Priory Of Brion a pospevoval si obľúbené folkrockové skladby zo 60. rokov. Keď vtedy na neho ľudia kričali, aby zahral aj niečo od Led Zeppelin, s úsmevom odmietal. Na turné nepočítal so štadiónmi, dával prednosť klubom a malým festivalom.
„Samozrejme, že by to mohlo byť vykreslené ako výlev smutného starého dedka, ale všetci snáď pochopia, o čo mi ide. Vždy som toto chcel robiť,“ povedal vtedy Plant v ojedinelom rozhovore pre magazín fRoots. Keď sa teda nedávno začal túlať po Walese s kapelou neznámych muzikantov, robil vlastne to isté, čo kedysi. S dvoma rozdielmi: už nemá päťdesiat, ale ťahá mu na osemdesiatku, a ako rovnocennú partnerku má po boku mladú speváčku Suzi Dian – mimochodom, donedávna učiteľku hudby a výbornú akordeonistku.
Hlas, ktorý zmenil pravidlá hry
Teraz možno preháňame alebo niekoho dokonca zdvihneme zo stoličky, ale nedá sa inak: pri všetkej úcte k tomu, ako to Plantovi pristalo vedľa Alison Krauss alebo Patti Griffin, medovou melanchóliou presýtený hlas Suzi Dian je zrejme to najlepšie, čo rockového búrliváka stretlo od čias Sandy Denny. Na hlboko dojemnú pastorálnosť Britiek skrátka Američanky nemajú. Aj vyzdvihnutie mena Suzi Dian na obale potvrdzuje dojem, že si to myslí aj samotný Plant.
„Dlho som si nedokázal predstaviť, že znovu stretnem niekoho ako Suzi. Nadšenú a sviežu speváčku, ktorá k piesňam pristupuje z úplne iného uhla pohľadu. Keď prvýkrát zaspievala, hneď to tam bolo.“
Plant sa s ňou nepretláča a už vôbec sa pred ňu nestavia z pozície rockovej megahviezdy. Napríklad v skladbe „Too Far From You“ necháva jej magický hlas vystreliť až do nebies a sám zostáva prevažne v pozícii vokalistu.
Spriaznené duše zo stodoly na vidieku
Každého, zrejme zaujíma, ako k Suzi Dian a ostatným muzikantom prišiel. Vraj jednoducho a prirodzene. O Plantovi je známe, že miluje svoj rodný kraj West Midlands a krajinu kúsok od waleských hraníc. Vracal sa tam však čím ďalej, tým menej, a kým kvôli kariére žil dlhé roky v Spojených štátoch, nechodil tam vôbec. Od éry Led Zeppelin tiež vieme, ako silno je zviazaný s britským folkom. Keď v roku 2018 stretol hráča na bendžo Matta Worleyho, našiel v ňom spriaznenú dušu.
„Nemusel som sa obávať, že sa na mňa bude pozerať čudne, keď mu budem rozprávať o ľuďoch, ktorí ma celý život inšpirovali,“ spomína Plant.
Keď ho Worley zoznámil s podobne naladenými miestnymi hudobníkmi, pustili sa do jamovania. Podľa Planta pôvodne nemali v úmysle prekročiť hranice svojho regiónu. Lenže nevyhnutne došlo k niečomu, čo ich plány zmarilo – Suzi Dian, Matt Worley, violončelista Barney Morse-Brown, bubeník Oli Jefferson a gitarista Tony Kelsey sa dokonale zohrali. Ako susedia z okolia sa jednoducho tešili zo spoločnej blízkosti.
Do nahrávania sa pustili ešte počas covidu – na záhrade a v stodole. Na jeden mikrofón, ako sa na túto „roots music“ patrí. Potom Plant odišiel na svetové turné s Alison Krauss, takže k nahrávkam sa vrátili až po rokoch. V kontakte však zostali, a kedykoľvek to bolo možné, zvolali sa a išli si zahrať. To už si hovorili „Saving Grace“, čo je aj názov albumu dokončeného neskôr v štúdiu.
Skladby pôvodne od Memphis Minnie, Willieho Johnsona, Low alebo Moby Grape sa zasnúbili s ladnosťou vidiečanov neskazených šoubiznisom. Sviežo ich posunuli k dnešku a kúzelne zharmonizovali pre dva úchvatné hlasy spôsobom, ktorý je taký vlastný britskému folkrocku.
„Zistili sme, ako spolu žiť a hrať a navzájom z toho mať príjemný pocit. Nesnažíme sa napodobňovať žiadnu inú kapelu ani éru. Nič z toho nie je čisté blues alebo folk. Len hráme skladby rôznych štýlov tak, ako ich cítime,“ vysvetlil Robert Plant recept na album, na ktorého začiatku bola prostá prosba: „Poďme si zahrať, aby nás to bavilo a mali sme z toho spoločnú radosť.“
Jiří Moravčík, preklad NMR (foto: press)
