SANTANA ODZNOVA AKO V NAJLEPŠÍCH ČASOCH !

Santana - Santana IV (Santana IV Records, 2016)

Santana IV.Rok 1971. Niektoré skladby skupiny Santana som poznal z vysielania Ö3 ( Musicbox).  Úžasné. Carlos Santana a tá jeho fantastická gitara! A tie rytmy, bubny, perkusie. A štýl! Odlišný od štýlu väčšiny vtedajších skupín. Latinský rock? Exotický? Tak na mňa pôsobil. No nikdy dovtedy som na mojom gramofónovom tanieri nemal žiadnu platňu Santany. V tých časoch nebolo ľahké, dostať sa k platniam zo Západu. Niekedy na jeseň 1971, jeden z mojich priateľov, Juhoslovan, veľký „fanda“ Led Zeppelin ( študent na bohosloveckej fakulte v Bratislave! ) mi požičal LP Santana – Abraxas.

A tak som si sadol ku gramofónu a pustil ten legendárny Abraxas. Už od prvých tónov – veľké očarenie. Díval som sa na obal albumu a pritom v predstavách videl arabesky, púšte, ťavy, karavány, latinské tanečnice, hippies, psychedelické seanse. S pobaveným úsmevom som prikývol, keď jeden môj známy nato zareagoval vetou: “Tak toto je fakt umelecká hudba“. Skupinu Santana som si dosadil k mojim vtedajším obľúbencom – T. Rex ( + Tyrannosaurus Rex), C.C.S, Led Zeppelin, Jethro Tull. No v niečom mala navrch. Bola emotívna, zároveň fantazijná, romantická, impresionistická, raz temperamentná, inokedy hĺbavá – hotový sen, nádherne melodická hudobná fatamorgána. Santana potom ešte zhruba zopakovala štýl á la Abraxas na albume Santana III (1971). Čiastočne aj na albume Caravanserai (1972). I keď už v pozmenenej muzikantskej zostave.  No postupne sa začala opakovať a skladateľskou úrovňou klesať. Objavil sa punk, new wave, potom indies, neskôr world music – ktorú Santana do určitej miery predznamenala, no z môjho zorného uhla pozornosti sa začala vytrácať.

Vždy som si prial, aby sa odznova vrátila naspäť v štýle tvorby jej najlepšej éry rokov 1969 – 1972. Samozrejme, s rovnakou silou, nápaditosťou. A teraz … Div sa svet, moje prianie akoby Carlos Santana a spol. počuli. Práve im vychádza album Santana IV. Yes, amigos, nadväzuje anglo-americko-latinským spôsobom na ich album Santana III.  Obsahuje skladby s rýchlejším i pomalším tempom, s mäkším i tvrdším zvukom, vokálno-inštrumentálne aj rýdzo inštrumentálne. Pre mnohých je Santana jeden človek – gitarista Carlos Santana. No skupina Santana bola na konci sixties a na začiatku seventies plnohodnotnou skupinou v ktorej zohrával dôležitú úlohu nielen Carlos Santana, ale aj ostatní jej členovia. Jednoznačne ich bolo v hudbe Santany cítiť.

Trošku som mal obavu, či Santana IV nebude znieť „fotrovsky.“ S prepáčením za výraz, „prďolácky“. Hneď úvodná skladba (Yambu) začala moje obavy rozháňať ako tmavé mračná. A sme tam! Naozaj v najlepších časoch Santany. Iskry lietajú, žiadny komerčný mainstream. Isteže, mohla by padnúť jediná oprávnená výčitka, že to nie je nič nové. Ale … Chcem to? Chcem, aby to bolo úplne nové? Dá sa to vôbec uskutočniť tak, aby to bolo úplne nové a pritom nestratilo pôvodnú atmosféru rannej Santany? Nestačí, že Santana nahrala 16 nových skladieb v jej starom dobrom štýle?  A ozve sa aj nadväznosť na súčasnosť, napríklad v skladbe Choo Choo – nadväznosť na súčasné diskotékové rytmy, no nie hlúpym spôsobom. Keby ste nevedeli, že počúvate starcov zo Santany, napadlo by vás to?  Mimochodom, Choo Choo by mohla byť hitom. A napokon aj celý album. Pre starých i mladých. Jednoznačne totiž ide o nadčasovú hudbu. Záleží len na ochote mladých, uznať, že aj starci môžu vypotiť niečo hodné počúvania. A veru, sú tam starci, mnohí zo starej zostavy Santany počas nahrávania albumu Santana III – Carlos Santana (gitara, spev), Gregg Rolie (Hammomd organ, spev), Neal Schon (gitara, spev ), Michael Carabello (perkusie, congas, sprievodný spev), Michael Shrieve (bicie). Veteráni éry Woodstocku. A je tam aj hosť, spevák Ronald Isley (Isley Brothers). Najlepšie skladby? Po prvom vypočutí: Yambu (1), Anywhere you Want To Go, Love (3), Love Makes The World Go Round (5), Freedom In Your Mind (6), Choo Choo (7), Blues Magic (11), Leave Me Alone (13), Come As You Are (15). Kto pozná môj prísny meter na výber hudby, možno zhíkne a povie: „Íha, to je celkom pekná kôpka skladieb“.

Záverečné konštatovanie? Zdvihnutie z popola. Ukážka hudobnej reinkarnácie par excellence.  Album, ktorý môžem zaradiť do zbierky vedľa albumov najlepších dnešných nových kapiel. Kto zo starcov to v poslednom čase dokázal? Bowie? Z môjho pohľadu nie. (Mojim ušiam znie ťažkopádne, strnulo, špekulatívne). Santana to dokázala. Prekročila 45 rokov od vydania albumu Santana III, akoby tá fúra rokov pod jej nohami neexistovala. Dajme tomu, že to „je“ retro, rocková klasika. Je. Ale pôsobí fajn. Živo, pomerne sviežo. Navyše – vlastná produkcia, vlastný label. Indies? A výtvarné stvárnenie obalu? Tiež jasný návrat na úplný začiatok, do roku 1969, k prvému albumu. Carlos Santana to potvrdzuje slovami: Hudba ide ruka v ruke s obalom a naopak. Všetko do seba krásne zapadá.

Miroslav Potoček