Sivert Høyem – Lioness ( Hektor Grammofon / Rough Trade / 2016 )
Vysoké hodnotenia Lioness, nového albumu nórskeho pesničkára Siverta Høyema, obracajú našu pozornosť k jeho hudbe na pomedzí gotického alternatívneho rocku, folku, chamber popu. Napokon, všetkých päť jeho doterajších albumov bolo kritikou prijatých žičlivo.
Bohužiaľ, prvá polovica Lioness vyznieva nevýrazne. Zimomriavky začne vyvolávať až druhá polovica albumu, najmä skladby The Boss Bossa Nova, The Riviera Of Hades, Silences.
Sivert je ostrieľaný štyridsaťročný rockový veterán razenia Stuarta Staplesa (Tindersticks), Michaela Giru (Swans). Niektorí recenzenti ho prirovnávajú aj k Leonardovi Cohenovi alebo Bruceovi Springsteenovi. Nad prirovnaním ku Cohenovi by som prižmúril oko, no nad Springsteenom by som neuvažoval ani keby som bol v stave ebrietas ethylica.
Sivert neprináša síce do hudby ako takej nič nové, no nemožno mu uprieť nádherný hlboký hlas a pôsobivý spevácky prejav s výrazom typickým pre gotický rock.
Pokojne ho môžeme ponímať ako súčasť nórskej hudobnej špičky o ktorej povedal: Nórsko má veľkú scénu jazzu a experimentálnej hudby, veľa indie kapiel a talentované pesničkárky – Ane Brun, Monica Heldal, Suzanne Sundfør.
Sivert nám ponúka hudbu evokujúcu ponurý súmrak, no nevanie z nej beznádej ani agresívnosť, naopak, pulzuje v nej hrejivé ľudské teplo, cítiť zmysel pre poéziu a romantiku.
Miroslav Potoček (foto: press Sivert Høyem)
