Ako vznikol glam rock? Niekoľkými dotykmi, keď v marci roku 1971 módna štylistka Chelita Secunda, napochytro namaľovala Marcovi Bolanovi, lídrovi skupiny T. Rex, pred televíznym odvysielaním piesne Hot Love pod očami trblietavé šmuhy. Z toho vyplýva, že nešlo ani tak o nový druh hudby, ako o nový druh vizuálnej prezentácie. A potom sa to začalo valiť – pribúdali stupne extravagantnosti medzi mužmi do tých čias nevídané, prefarbené vlasy, mejkap, náušnice, prívesky, náramky, farbami hýriace kostýmy, niekedy i ženské, zlaté a strieborné hviezdičky, ešte aj gitary dostávali tvar hviezdy, trblietalo a lesklo sa snáď všetko, dokonca i starí Rolling Stones sa prispôsobili a občas zatrblietali, podpätky na topánkach naberali na výške a David Bowie z toho dokázal pre seba vyťažiť maximum.
Vizuálne to už bol nepriamo predobraz vlny, ktorá prišla o niekoľko rokov neskôr – vlny punku a neskôr nových romantikov. Rock nadobúdal estrádnu podobu, zábavnú, bubny silnejšie duneli, refrény začali pripomínať ovácie na štadiónoch sprevádzané tlieskaním. Tlieskalo sa a dupalo ostošesť a … radovalo. Bola to síce „sranda“, dobre sa na to tancovalo i skákalo, no ja som príliš nadšený nebol. Glam rock (glitter rock) totiž akoby odtrúbil počiatok konca éry hippies. A tá bola nádherná, neopakovateľná, bolo mi za ňou smutno. No dnes uznávam, že i kedysi obohraný Gary Glitter mal niečo do seba, ba dokonca aj bábkoví The Sweet. A T. Rex, sprevádzaní mániou nazvanou T. Rextasy?
Ich najlepšie albumy Electric Warrior (1971) a The Slider (1972) sú stále príťažlivé, originálne a dodnes ich občas vidno v niektorých rebríčkoch najlepších albumov všetkých čias. A napokon aj Slade (ktorých sme nazývali „anglickí sedláci“) a ich album Slayed? (1972) je dodnes obsypávaný hviezdičkami. Tí to vedeli roztočiť aj naživo na koncertoch. Najmä keď ich spevák Noddy Holder zaryčal v bezprecedentnom „reváku“ Get Down And Get With It (1971) tak sugestívne, že dodnes by sme ťažko hľadali jeho obdobu. No veď si to vypočujte a pozrite v nižšie uvedených videoklipoch. Možno sa niekto potom poškriabe za uchom a povie: „Krupica, to bol fakt „rokiš“ od podlahy. A ešte aj „origoš“.
Miroslav Potoček
