On air
Next
Články

STEREOPHONIC SPACE SOUND UNLIMITED – KRÁSA PODĽA NOSTALGICKÝCH ELEKTRONIKOV

19.1.2017

Stereophonic Space Sound Unlimited – Music from the Sixth Floor (Dionysus Records 2016)

Pochádzajú vôbec z našej planéty? Hudba Švajčiarov Stereophonic Space Sound Unlimited totiž znie akoby ulietali ďaleko od reality. A to je dobre. Takí umelci totiž bývajú často najzaujímavejší, ktorí majú vlastný svet, stoja bokom od módnych trendov a vytvárajú trend vlastný, individuálny. A to aj za cenu, že sú osamotení ako zatúlaná vesmírna loď, stratená kdesi medzi galaxiami.

Sú dvaja, duo Karen Diblitz a Ernest Maeschi. Žijú v Zürichu. Nestoja o publicitu, čo je v dnešnej dobe posadnutosti publicitou zvláštnosť. Hovorí sa, že nikde nenájdete ani ich fotografiu. A človek si možno spomenie na Ovídiov výrok: „Ten žil šťastne, kto žil v ústraní“. Mohli by byť aj ukážkou nezávislosti. Nahrávajú pre nezávislé vydavateľstvá a nahrávajú počuteľne takú hudbu, akú nahrávať chcú oni a nie manažéri, producenti, vydavatelia.

Ich najnovší (v poradí siedmy) album Music from the Sixth Floor bol realizovaný na neznámom mieste. Každý Sherlock Holmes sa však určite dovtípi, že niekde vo výškovej budove, zrejme na šiestom poschodí. Štrnásť výlučne inštrumentálnych skladieb nie je možné jednoznačne zatriediť do žiadneho hudobného žánru. Sú totiž zamotanou fúziou štýlov surf rock, space age, exotica, electronica, ambient, downtempo, indie pop, navyše v paradoxne protichodnej kombinácii garážového soundu s jemnou lounge music, plnou nostalgie a romantiky s odvolávkami na filmovú hudbu, obzvlášť z filmov dobrodružných, westernových, špionážnych. (Z obdobia „sixties, seventies“) . V podstate je možné povedať, že sú príjemné. Ako keby Ennio Morricone skomponoval hudbu pre sci-fi film Fantastická cesta (1966) a hrali by ju indie popoví Stereolab.

Miroslav Potoček