Tvorba dua Stick In The Wheel má korene v tradičnej hudbe a piesňach, ktoré sú ovplyvnené modernou elektronickou hudbou. Jeho tvorba vychádza z hybridného dedičstva východného Londýna, čo potvrdzuje posledný album „A Thousand Pokes“.
Je to taký zvyk označiť každý nový album londýnskych elektro-folkových pankáčov Stick In The Wheel za – zrejme – ich najlepší, takže je načase to zmeniť a povedať si, že „A Thousand Pokes“ je – tentoraz určite – najvydarenejší album londýnskych proletárov. Jeho dej sa odohráva v Londýne, kde sa podľa Nicoly Kearey a Iana Cartera nič nemení, pretože história sa opakuje a pracujúca trieda v metropole dostáva zabrať rovnako ako kedykoľvek predtým, takže dvojica spieva vraj rovnaké piesne, ako ľudia pred dvoma stovkami rokov. Za dôkaz si vzali napríklad knihu „London Labor a London Poor“ od viktoriánskeho novinára Henryho Mayhewa, až sociologicky podrobne popisujúcu život londýnskej chudoby zo začiatku 19. storočia. Alebo archívne nahrávky s „piesňami starými ako hory, ale zároveň čerstvými ako mlieko“.
Hudobné analógie
Na Stick In The Wheel neprestáva fascinovať spôsob s akým dokážu v archívoch nájsť analógie k dnešku. Najprv vám môžu prísť pritiahnuté za vlasy, kým si pripustíte, že tak úplne zase nie. V titulnej skladbe „A Thousand Pokes“ pripomínajú démonického patróna pisárov Titivillusa, ktorý prepisoval a zbieral knihy o chybách mníchov. Keď ich mal plné vrece, zaniesol ho do pekla, kde bola každá chyba starostlivo zaznamenaná a počas súdneho dňa použitá proti mníchom a pisárom. Tí si preto začali dávať pozor, aby ich prepisy neskončili vo vreci, takže sa Titivillus musel poriadne snažiť, aby ho naplnil a keď ani to nepomohlo, pustil sa v kostoloch do zbierania nesprávne alebo skomolene vyslovených slov pri modlitbách. Predstavu, že naše či už vedomé alebo náhodné chyby niekto sleduje a až príde čas, budeme sa za ne zodpovedať, dáva Nicola Kearey do súvislosti nielen s dezinformačnou scénou, varuje tiež predtým, že všetko, čo sme zverejnili na sociálnych sieťach tam zostane naveky zachované pre našich potomkov.
Globálna neistota
Skladby z nového albumu „A Thousand Pokes“ vznikali nielen na pozadí histórie, nepriamo sa v nich odráža aj súčasná globálna neistota, vojny a politické nepokoje. Tomu zodpovedá ich znepokojivý a nepredvídateľný moderný zvuk pracujúci s elektronikou, súvisiaci s ich presvedčením, že medzi britským folkom a punkom nie je žiadny rozdiel.
Tak ako sa Stick In The Wheel hlboko ponorili do archívu, aby prinútili ľudí žijúcich v súčasnosti spojiť sa pre svoje dobro s minulosťou, uprednostnili počas nakrúcania historické budovy a miesta s ňou späté, hoci v týchto priestoroch dávajú najavo svoj šibeničný humor. V elektro-psychedelickej skladbe „Crystal Tears“ preto použili vybavenie zo štúdia na základni Rendlesham, kde vojaci 27. decembra 1980 uvideli UFO a podľa neoverených správ s neznámymi tvormi, ktorí ho pilotovali komunikovali.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Stick In The Wheel)
