Len Liggins, spevák a huslista skupiny The Ukrainians, sa delí o fotografie a spomienky na štyri desaťročia trvajúcu kariéru kapely.
Všetko sa to zomlelo neskutočne rýchlo. Ešte v jednu chvíľu som sedel v obleku v kancelárii environmentálnej charity v Leedsi a v tú druhú som už vyrážal na európske turné s „kozáckou folk-punkovou kapelou“. Stačila jedna nahrávka tradičných ukrajinských piesní pre reláciu Johna Peela na BBC Radio 1 a reakcia bola okamžitá: podpísali sme zmluvu s vydavateľstvom Cooking Vinyl a telefón neprestával zvoniť.
Na naše prvé britské turné sme vyrazili v roku 1991 – v tom istom roku, keď Ukrajina vyhlásila nezávislosť od Sovietskeho zväzu. Hneď nasledujúci rok sme odohrali 110 koncertov a festivalov po celej Európe, vrátane legendárnych podujatí WOMAD a Glastonbury. Museli sme byť v skvelej forme, pretože ešte o 25 rokov neskôr James Hall v denníku The Daily Telegraph napísal:
„Vezmite gitaristu z The Wedding Present a nechajte ho založiť kapelu hrajúcu šialene rýchly ukrajinský folk. Postavte ich do stanu na okraji areálu počas poslednej noci jedného z najhorúcejších festivalov a čo dostanete? Poriadne divokú párty. Ten najlepší záver Glastonbury v histórii.“
Od karpatských piesní k modernému Ľvovu
Začínali sme s tradičnými melódiami zo starých vinylov, gramoplatní a kaziet. Spoznávali sme rôzne štýly – najviac ma oslovila hudba Huculov, Bojkov a Lemkov. Keď ju počúvate, máte chuť nielen tancovať, ale priam vidíte Karpaty s ich dedinkami a horskými potokmi. Vďaka štúdiu ruštiny a češtiny na univerzite som ukrajinčinu nasal rýchlo, čo mi umožnilo písať texty. Najprv boli o dedinskom živote a bojoch na koňoch, no postupne sme témy modernizovali.
Na albume „Summer in Lviv“ (2019) sme sa už venovali súčasnej Ukrajine – imigrácii, konfliktom, vojne a boju za identitu, ale aj radostným veciam, ako je rozkvet Ľvova na pulzujúcu metropolu. Je to asi album, na ktorý som najviac hrdý.
Kyjev, Poľsko a vesmírna stanica
V roku 1993 nás ukrajinské ministerstvo kultúry pozvalo na turné priamo do ich vlasti. Hrali sme všade – od divadiel až po výletnú loď – a šnúru sme zakončili v Kyjeve pred 70-tisícovým davom. Bol to adrenalín, na ktorý sa nezabúda.
Neskôr sme veľa koncertovali v Poľsku. Kým tamojšia mládež šalela po západnom heavy metale, my – skupina z Anglicka – sme im priniesli tradičný slovanský folk v novom šate. Milovali to! Jednou z mojich najmilších spomienok je teplý letný večer v starom drevenom dome pri poľsko-ukrajinských hraniciach, kde sme pod hviezdami spievali a pili až do úsvitu.
V roku 2024 sme vydali knihu „From Kyiv to the Kosmos“. Pri jej písaní sa mi vďaka fanúšikom a kolegom vybavilo množstvo historiek, na ktoré som už dávno zabudol. A prečo ten názov „do kozmu“? Prispela nám do nej aj astronautka NASA Heidemarie Stefanyszyn-Piper, ktorá prezradila, že dve naše piesne púšťala posádke na Medzinárodnej vesmírnej stanici ako ranný budíček!
Oslava 40. výročia The Ukrainians (1986 – 2026)
V roku 2026 uplynie presne 40 rokov odvtedy, čo sme s Petom Solowkom v malom byte v Leeds prvýkrát skúsili zahrať ukrajinskú ľudovku – on na akordeóne, ja na husliach. Ani vo sne by nám nenapadlo, že nás táto cesta zavedie do celého sveta.
Len za prvých 12 mesiacov sme stihli natočiť klip v kyjevskom skanzene, nahrať piesne od The Smiths v ukrajinčine (jednu z nich berlínski dídžeji zvolili za singel roka) a vytvoriť hudbu pre globálnu reklamu Nike s tyčkárom Sergejom Bubkom. Zvyšok našej histórie nájdete v knihe!
Na oslavu jubilea sme sa opäť vrátili do štúdia, aby sme pripravili album nových nahrávok a radikálnych remixov s názvom „Liberatsiya“. Ten vyjde súbežne s naším turné po Veľkej Británii, Poľsku, Nemecku a Českej republike.
Nezastaviteľná jazda pokračuje
Skupina The Ukrainians sa za štyri desaťročia vypracovala z experimentu dvoch nadšencov v malom byte v Leedsi na svetový hudobný fenomén, ktorý dokázal prepojiť britskú nezávislú scénu s hlbokými koreňmi slovanskej kultúry. Ich cesta, lemovaná vypredanými halami v Kyjeve, legendárnymi vystúpeniami na Glastonbury a dokonca aj rotáciou na obežnej dráhe Zeme, je dôkazom, že úprimná hudba nepozná hranice. Od divokých punkových začiatkov až po zrelú reflexiu moderného osudu Ukrajiny zostávajú verní svojmu poslaniu – šíriť energiu a hrdosť ukrajinského folku v modernom, nekompromisnom balení. Dnešné jubileum a album „Liberatsiya“ nie sú len obhliadnutím sa späť, ale jasným signálom, že táto kultúrna jazda pod hviezdami a slnečnicami sa ešte zďaleka nekončí.
Text a foto: Len Liggins (článok pôvodne v magazíne Songlines, preklad NMR)
