On air
Next
Články

TREMBLING BELLS – DUNGENESS, NIEČO, ČO BY SME NEMALI OBÍSŤ

16.5.2018

Trembling Bells – Dungeness Trembling Bells – Dungeness  (Tin Angel Records 2018)

Možno si všimnete, ako sú Trembling Bells namaľovaní (Alex Merry) na prednej strane obalu ich najnovšieho albumu Dungeness. Výtvarným štýlom to zrejme trošku pripomenie obrazy slávneho belgického maliara Jamesa Ensora, no zároveň vám asi udrie do očí imidž tejto škótskej kapely, dosť odlišný od súčasnej masovej módy. Áno, je to tak, roky 1968 -1970! A tomu zodpovedá aj štýl skladieb na Dungeness, samozrejme, s nadväznosťou na ďalší vývoj hudby až do dnešných čias. Ústrednou témou celého albumu je pobrežné územie Dungeness v grófstve Kent, nazývane anglická púšť, v dávnej minulosti pokladané za koniec sveta, ktoré sa často objavovalo vo videách i na fotografiách albumov mnohých britských skupín, vrátane Pink Floyd (A Collection of Great Dance Songs).

Keď sa do skladieb albumu Dungeness započúvajú ostrieľaní hudobní labužníci, v mysli im asi začnú defilovať pojmy ako Jefferson Airplane, Fairport Convention, Steeleye Span (tým pádom aj stredovekí minstreli), flower power, folk, psychedelic music, krautrock, blues rock, underground, independent music, alternative music. Je to nový hudobný guláš zo starých surovín, no chutný, kvalitný, neprijateľný pre konvenčné rozhlasové vysielanie.

Trembling Bells 2018Trembling Bells nahrávajú v zostave: Lavinia Blackwell (spev, organ, klavír, elektrická gitara, perkusie), Alex Neilson (spev, klávesové nástroje, bubny, perkusie), Mike Hastings (spev, elektrická gitara, harmonika, perkusie), Alasdair C. Mitchell (spev, elektrická gitara, perkusie), Simon Shaw (spev, basa).

Nad všetkými členmi Trembling Bells vládne umelecká ozdoba celej skupiny, speváčka Lavinia Blackwell, konkrétne jej spev. Je v ňom počuť prednosti, ktorými voľakedy oplývali Sandy Denny, Grace Slick, Joan Baez, Julie Driscoll.

Väčšina skladieb na albume Dungeness pôsobí uvoľnene, nevyumelkovane a hoci majú výrazné melódie, poslucháč sa ich asi nenabaží po dvoch, troch vypočutiach. Príkladom by mohli byť najmä skladby Christ’s Entry Into Govan, Devil In Dungeness, I’m Coming, Rebecca Dressed As A Waterfall. The Prophet má miestami podobnú atmosféru ako niektoré blues rockové skladby na prvom albume Led Zeppelin. Samozrejme, môže evokovať aj všeličo iné, napríklad Ten Years After – Ssssh. Väčšina kritikov Dungeness chváli. Vraj ho nemôžu prestať počúvať. Asi v tom bude nejaké čarodejníctvo, pretože ani mi ho nemôžeme prestať počúvať. Máme pocit, že by sme ho pred vašim zrakom a sluchom nemali obísť.

Miroslav Potoček (foto: archív)