V čase, keď popová produkcia často vsádza na hlučné efekty a veľkolepé gestá, prichádza Tyler Ballgame s opačným prístupom. Americký pesničkár a producent z Rhode Island vydal svoj debutový album „For The First Time, Again“, na ktorom dokazuje, že menej je niekedy skutočne viac.
Minimalizmus, ktorý má ozvenu
Jedno príslovie hovorí, že „v pokoji je sila a v tichu najväčšia ozvena“. Pre tvorbu Tylera Ballgama to platí do bodky. Jeho hudobný jazyk je precízny, emocionálny a dôsledne intímny. Hoci sa jeho piesne môžu na prvý pohľad zdať minimalistické, práve v tejto redukcii spočíva ich najväčšia devíza. Vďaka úsporným, často lo-fi aranžmánom vytvára priestor, v ktorom jeho hlas a texty pôsobia nechránene a priamo.
„Aby nastalo uzdravenie, musíme sa v tom zážitku úplne rozplynúť.“ – Tyler Ballgame
Nostalgický zvuk, čerstvé nápady
Jeho debutové dielo nadväzuje na veľké pesničkárske tradície, no zároveň znie prekvapivo sviežo. Ballgame so svojím teplým, „croonerským“ prejavom spája nostalgické popové prvky s moderným videním sveta.
Tematicky sa jeho texty točia okolo komplexnosti medziľudských vzťahov a skúmajú nuansy toho, ako sa spájame s ostatnými. Zároveň je v nich cítiť zápas o sebaurčenie a hľadanie vlastnej identity v zmätočnom svete. Hudobník pozoruje intimitu s ostrosťou, ktorá sa vyhýba zbytočnej romantizácii, ale aj chladnému odstupu.
Analógoví „fetišisti“ v štúdiu
Na svojom albume sa Tyler Ballgame nepodieľal sám. K spolupráci si prizval špičkové mená súčasnej alternatívnej scény. Producenti a multiinštrumentalisti Jonathan Rado (známy z Foxygen či spoluprác s Miley Cyrus a Weyes Blood) a Ryan Pollie do nahrávky vniesli svoju lásku k analógovému zvuku.
Výsledkom je organická a teplá produkcia, ktorá dýcha atmosférou 60. a 70. rokov. V nahrávkach dominujú akustické gitary a soulové rytmy, farbistý zvuk klávesov a dychových nástrojov a bohaté vokálne harmónie.
K celkovému špičkovému zvuku prispeli aj hviezdni hostia: bubeníčka Amy Aileen Wood (spolupracovníčka Fiony Apple) a basgitarista Wayne Whitaker.
„Verím, že kedykoľvek stratíme lásku, nikdy nie sme ďaleko od jej ďalšieho dotyku.“
Poetické texty
Singel „Sing How I Feel“ je vlajkovou loďou albumu a pravdepodobne jeho najúprimnejším momentom. Pieseň začína len veľmi jednoduchým vybrnkávaním na akustickú gitaru, ku ktorému sa postupne pridáva jemný šum magnetofónovej pásky. Tyler v nej spieva o tom, že hudba nie je len umelecký výkon, ale doslova nástroj na prežitie. Skladba vrcholí vrstvenými vokálmi, ktoré pôsobia ako hrejivá deka. Počuť v nej boj s depresiou a hľadanie hlasu v momente, keď sa zdá, že slová nestačia.
V piesni „Can’t Be My Own Friend“ dostal priestor „groove“ a vplyv producenta Jonathana Rada. Skladba má výraznú basovú linku a soulový rytmus, ktorý evokuje produkciu zo 70. rokov – niečo medzi skorým Eltonom Johnom a Billom Withersom. Jej témou je sebareflexia a vnútorný konflikt. Tyler tu priznáva, že byť sám so sebou je niekedy tá najťažšia úloha. Bicie Amy Aileen Wood sú tlmené, „suché“ a veľmi organické, čo dodáva piesni pocit, akoby kapela hrala priamo u vás v obývačke.
„Myslím si, že písanie piesní je najlepšie vtedy, keď je to tak trochu záhada. Trvá mi mesiace — niekedy aj roky — kým hrám tie piesne a konečne pochopím, o čom by vlastne mohli byť.“
Záverečnú bodku a zároveň emocionálne jadro albumu tvorí titulná pieseň. Výrazné klávesy a jemné dychové nástroje v pozadí jej dodávajú filmovú, mierne nostalgickú patinu. Je to ten typ skladby, ktorý by mohol hrať v starom filme pri záverečných titulkoch. Ústrednou témou je kolobeh lásky a straty – myšlienka, že aj keď niečo zažívame opakovane (rozchody, nové začiatky), vždy je v tom kus novej, nepoznanej bolesti alebo radosti. Akoby to bolo „znovu po prvýkrát“.
Tyler Ballgame je hlasom, ktorý sa vedome rozhodol ubrať na hlasitosti s cieľom povedať viac. Jeho album „For The First Time, Again“ je povinnou jazdou pre každého, kto hľadá v hudbe pokoj, no zároveň sa nebojí hĺbkového emočného ponoru.
Róbert Gregor (foto: press Tyler Ballgame)
