Indickej speváčke a flautistke Varijashree Venugopal sa vraj zdal sen, v ktorom sa vznášala a pritom nevedela, kde je a kam má namierené. S americkým producentom Michaelom Leagom zo skupiny Snarky Puppy nakoniec na debutovom albume „Vari“ smer ale našla.
Indická klasická karnatická hudba, či už spievaná alebo inštrumentálna, patrí medzi najvyššie umelecké formy ľudstva. Učenie s majstrom vám zaberie mnoho rokov a udržať v hlave stovky rág so zložitými rytmami a melódiami, pretože karnatická hudba sa väčšinou nezapisuje do nôt, nie je vôbec žiadna sranda. Základom rágy, ktorej vyznenie sa riadi dennou dobou a náladou, je melodický rad čiže stupnica, využívajúca mikrotóny a najrôznejšie ozdoby, ktoré sa naučíte jedine počúvaním, čo od žiaka vyžaduje značnú trpezlivosť, a nie každý spevák alebo inštrumentalista dosiahne majstrovskú úroveň.
Zázračné dieťa
Varijashree Venugopal narodená pred tridsiatimi rokmi v Bangalore, metropole juhoindického štátu Karnataka, údajne už ako malé dieťa dokázala rozoznať viac ako sto karnatických rág a v štyroch rokoch bežne vystupovala na koncertoch. Áno, bezpochyby sa narodila ako zázračné dieťa, za tým, že dnes patrí k priekopníkom uplatňujúcim karnatickú vokálnu techniku v globálnom kontexte, ale hľadajme veľa rokov učenia a odvahu. Ako sama totiž hovorí, karnatickí speváci sa od tradícií veľmi nevzďaľujú a je úplne neobvyklé, aby v hudbe postavenej na melódii spoločne vytvárali harmónie. A to tiež platí pre huslistov. Napriek tomu niečo také na albume „Vari“ počujeme.
Dlho vznikajúci album
Album „Vari“ sa natáčal dlhých sedem rokov a v štúdiu sa postupne vystriedalo niekoľko desiatok inštrumentalistov a spevákov z celého sveta, medzi ktorými ale prevažujú Indovia a prevažná väčšina nástrojov pochádza aj z tejto oblasti.
„Možno to nie je tradičná karnatická hudba, ale keď si ju vypočujete, pochopíte, že album v zásade odráža spojenie mojej duše s hudbou, na ktorej som vyrastala a v zázemí ktorom sa stále pohybujem,“ vysvetlila Varijashree Venugopal svoje rozkročenie medzi inováciou a tradíciou.
Album produkoval americký hudobník Michael League zo slávnej skupiny Snarky Puppy preslávený neustálym hľadačstvom, ktoré si nekladie žiadne hranice. A keď sa dozvedel, že Ranjani patrí medzi speváčkine najobľúbenejšie rágy, prehovoril ju k fascinujúcej verzii s bendžom Bély Flecka, s dôrazom na rytmus pakistanskej bhangry a použitie karnatických huslí.
Nahrávky koprodukoval veľmajster karnatických perkusií Pramath Kiran, tiež známy zahŕňaním tradičných techník a ďalších nástrojov a vplyvov. Robustná, energická a originálna moderná rytmická linka všetkých skladieb je jeho dielom.
„Vždy ma fascinoval ľudský hlas a to, ako ho možno použiť ako nástroj bez jazykových alebo kultúrnych bariér,“ povedala Varijashree Venugopal.
Stretnutie s Bobby McFerrinom a ďalšími vokálnemu umelcovi ju priviedlo k experimentom s jazzovým scatom a záujmu o bossa nova alebo sambu, spievané však v systéme rág. Hoci sa jedná o Sumanimur s veršami básnika a filozofa zo 14. storočia Purandara Dasa.
S Michaelom Leagom sa stretla pred desiatimi rokmi v New Yorku a odvtedy snívala o vlastnom albume, na ktorom svoje umenie prepojí so svetom.
Symbol života, plynulosti a pôvabu
„Vari znamená v jazyku sanskrtu vodu, symbol života, plynulosti a pôvabu. Voda stelesňuje čistotu a priezračnosť, vlastnosti, ktoré pre mňa symbolizujú harmonické prelínanie rôznych hudobných kultúr. Vari predstavuje cestu môjho učenia a tiež, odkiaľ pochádzam a kam som sa hudobne dostala. Voda je potom stav mysle, v ktorej som sa chcela ocitnúť,“ uviedla speváčka, ktorá si na albume vedľa prevažujúceho rodného jazyka kannada trúfla aj na anglicky spievanú skladbu „Liquid Light“, akési volanie k sile svetla, ktoré nám prináša tie najlepšie myšlienky a utešuje dušu. Tá sila sa vraj ukrýva v kráse prastarej rágy, z ktorej Varijashree čerpala.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Varijashree Venugopal)
