LIDO PIMIENTA – PROVOKATÍVNA MISS KOLUMBIA

„V rozmanitosti je naša sila,“ tvrdí premiér Justin Trudeau a najviac z toho ťaží kanadská hudba. Na zvýšenom záujme o ňu sa totiž významne podieľajú prisťahovalci. Jedným z príkladov je album „Miss Kolumbia“, ktorý nahrala speváčka Lido Pimienta.

Už len pomyslieť na kolumbijskú speváčku, skladateľku Lido Pimienta, znamená vstúpiť do klubu Björk, M.I.A alebo Rosalia. To len pre porovnanie, ako podobne chytro pracuje s producentom Mattom Smithom s odkazmi najstarších kolumbijských tradícií a prevádza ich do podoby modernej elektrocumbie, reggeatonu a hlási sa k dielu českého skladateľa Ľuboša Fišera. V rebríčku dôvodov, prečo sa o Lido zaujímať, stojí hudba preto veľmi vysoko. A ktovie, kam sa vyšplhá s novým albumom „Miss Colombia“, na ktorom hosťuje tiež speváčka Li Saumet zo skupiny Bomba Estereo.

Vďaku novej vlasti prejavovala kolumbijská emigrantka Lido donedávna svojrázne.

Verejne uvažovala nad tým, či sa má vôbec považovať za Kanaďanku. Avšak apoliticky, tak nejako – no proste ako hudobníčka a feministická queer aktivistka. Na srdci jej ležal hlavne vzťah krajiny k pôvodným obyvateľom a v arzenále mala aj ďalšie protestné príhovory. Nič na tom: za historicky prvý španielsky naspievaný album „La Papessa“ získala prestížnu cenu Polaris a na kanadskej hudobnej scéne s elektrocumbiou zažiarila ako rarita hodná veľkého rešpektu. Za Kolumbijčanku sa síce naďalej považovala, Kanaďanku v sebe ale prijala.

Napriek tomu sa do Kolumbie rozhodla novým albumom poslať „milostný list s poriadnou dávkou cynizmu“.

Išla na to cez súťaže krásy, ktoré sú pre kolumbijské ženy doslova životným fetišom. Ale ako pre ktoré.

„Súťaže krásy v Južnej Amerike dopredu vylučujú chudobných, černošské a indiánske ženy, pretože nezodpovedajú štandardom krásy nastavenej spoločnosťou,“ vyhlásila Lido, od mladosti traumatizovaná a šikanovaná pre svoj spolovice černošský a napoly indiánsky pôvod.

Téma albumu v nej dozrela ešte z iného dôvodu.

V roku 2015 počas uverejnenia Miss Universe moderátor Steve Harvey omylom odovzdal korunku kráske z Kolumbie, kým porota ju prisúdila dievčaťu z Filipín. Možno si na tú príhodu spomeniete a dodnes sa jej smejete, lenže Kolumbijcom doslova zatemnila mozog: na sociálnych sieťach a v médiách zo seba vychrlili neuveriteľnú rasistickú špinu. Krajinu roky rozdelenú občianskou vojnou a sociálnymi problémami tak zrazu spojila nenávisť voči organizátorom a nešťastným Filipíncom.

To Lido nepredýchala. Sadla si a poslala domov albumom list, v ktorom sa proti rasizmu, imigrácii, dekolonizácii, chudobe a osudu žien ostro ohradila tým najprirodzenejším spôsobom: vyzdvihla krásu afro-kolumbijského dedičstva cez hudbu a kultúru mestečka San Basilio de Palenque, od roku 1713 prvého slobodného černošského územia na americkom kontinente. Pôvodné africké tradície a zvyky tu majú navrch a vlastne sa dá povedať, že sa tu zastavil čas. Unikátna kultúra mestečka preto bola v roku 2005 zapísaná na zoznam UNESCO.

Minulosťou sa Lido nezaoberá.

Má tridsaťštyri rokov, takže k tomu nemá dôvod, spoluprácu s legendárnou kapelou Sexteto Tabalá zo San Basilio de Palenque, vedenú deväťdesiatročným spevákom Rafaelom Cassianióm Cassiano, avšak považuje za zásadnú a v mestečku natočila videoklip k piesni „Eso Que Tú Haces“.

Slogan „to, čo robíte, nie je láska“ mieri na kolumbijskú vládu a jej rasistickému vzťahu k afro-kolumbijčanom. Ako rešpektovaná výtvarníčka a multimediálna umelkyňa pridala navrch provokatívny obal, zobrazujúci Pannu Máriu s rozovretými rukami a v lesbických šatách.

Jiří Moravčík a NMR (foto: press Lido Pimienta)