On air
Next
Články

VNÍMANIE HUDBY – ZÁHADA?

17.11.2018

manu s ciapkouExistuje správne a nesprávne vnímanie hudby?  Je subjektívne, alebo objektívne ? Väčšina ľudí zastáva názor, že subjektívne.  Čo však táto subjektívnosť obsahuje, čo ju tvorí ?  Tvorí ju stupeň hudobného nadania, znalostí o hudbe, všeobecného vzdelania, inteligencie, duchovnej úrovne, vplyvov okolia, zvykov a napokon ešte niečo, načo väčšina ľudí v dnešnej dobe zabúda  – povaha človeka, jeho psychika, duševný stav. To všetko sú konkrétne príčiny. Je ich tak veľa a sú tak poprepletané a skryté v hĺbke ľudského mozgu a duše, že vytvárajú dojem niečoho nerozlúštiteľného, akoby subjektívneho. Zatiaľ. Možno v budúcnosti ich bude veda schopná odhaliť, dešifrovať, definovať. K čomu by to potom viedlo?  K rozdeleniu na správne a nesprávne vnímajúcich? Čiže aj na správnu a nesprávnu hudbu? Znie to strašne? A bude po záhade? Ak záhada nie je záhadou, stane sa všednou samozrejmosťou a tá je napokon často vnímaná ako nuda. Čakala by nás teda potom nuda? Alebo nastolí ďalšie otázky, záhady? Tie existujú aj teraz. Je ich veľa.

Napríklad, čo je prednostnejšie, vnímanie hudby, alebo jej tvorenie? Tvorca musí najprv vnímať, bez vnímania by nemohol tvoriť. Odvolávanie sa na hluchotu Beethovena alebo Smetanu nemá logiku, pretože ohluchli až na sklonku života. No ten, kto vníma, nemusí zákonite vedieť aj tvoriť. A máme ďalšiu záhadu. Existuje teda zvlášť nadanie pre vnímanie a nadanie pre tvorenie? Zdá sa, že sudcovské váhy sa k subjektívnosti jednoznačne nenakláňajú, ako si mnohí myslia. V prospech objektívnych príčin vplývajúcich na vnímanie, tvorenie a posudzovanie hudby hovoria ešte aj mnohé iné skutočnosti. Napríklad samotný vývoj hudby v ľudských dejinách, podmienený nadaním, vedomosťami, šikovnosťou a prácou. Čo sú (ako snáď každý uzná) vlastnosti človeku dané prírodou, ktoré ho doviedli k logickým poznatkom, niekedy i vedeckým – hmatateľným, zmerateľným. Čiže nie k subjektívnym. Bez nich by hudba tvora, ktorý sám seba nazval homo sapiens, nevznikla a ani sa nevyvíjala.  Mnohé súvisia s prírodnými zákonitosťami, niektoré i s matematickými, geometrickými, fyzikálnymi, chemickými. Môžeme ich teda pokladať za subjektívne? Ak áno, tak potom by táto subjektívnosť bola subjektívnosťou prírody, alebo ako by niekto povedal, nášho stvoriteľa.

Ako to teda je s našim vnímaním a posudzovaním hudby? Neviem. No pokiaľ nemám o tom nezvratné dôkazy, prikláňam sa k názoru, že obsahuje určitú dávka subjektívnosti i objektívnosti. Nechajme preto ľudí, aby na hudbu mohli tak aj nazerať – subjektívne i so snahou o objektívnosť. Na záver pod článkom uvádzam niekoľko citátov na túto tému od svetových osobností v dejinách umenia, vedy a filozofie  a jeden môj. Uvidíte v nich takisto subjektívnosť i snahu o objektívnosť. 

Miroslav Potoček

  • Odsudzujem umenie, ktoré sa snaží iba o subjektivizmus. (Platón)
  • Umenie obsahuje tie veci o ktorých máme vedomosti. (Cicerón)
  • Dobrý vkus možno nájsť tak zriedka. Svet je slepý. (Michelangelo)
  • Mám celkom jednoduchý vkus: vždy som spokojný s tým najlepším. (O. Wilde)
  • O čo skvelejšia je znalosť hudby založená na rozumovom poznaní, ako na jej praktickom vykonávaní, presne o toľko, o koľko rozum prevyšuje telo. (Boethius)
  • Umenie má dvojaký základ: mieru a tvorivú myšlienku, čiže pravidlo a tvorbu. (Leonardo da Vinci)
  • Hudba nie je iba druh zábavy, ale stvárnenie hudobných ideí hudobným básnikom, hudobným mysliteľom. Tieto hudobné idey musia zodpovedať zákonom ľudskej logiky – sú súčasťou toho, čo človek môže vnímať, posudzovať a vyjadrovať. (Arnold Schönberg)
  • Hudba je zjavením vyššieho rozumu a múdrosti. (Ludwig van Beethoven)
  • Krásne veci poznávajú a obdivujú tí, ktorí majú na to schopnosti. (Démokritos)
  • Je zrejmé, že sama príroda dala nám hudbu ako dar, aby sme lepšie znášali strasti. (Quintilianus)
  • Hudba je ako luxusná limuzína, tá kvalitná nepotrebuje reklamu a vozí sa v nej len pár vyvolených ľudí. (Martin Malinský)
  • Hudba obsahuje to, čo obsahuje rozum, duša a charakter jej tvorcu. (Miroslav Potoček)