Keď sa povie slovenská alternatívna scéna, meno Ľubo Burgr a jeho projekt Ali Ibn Rachid patria k jej najpevnejším pilierom. Od roku 1991, kedy skupina debutovala, prešla dlhú cestu, no jedna vec zostala nezmenená – umelecká sloboda a odmietanie hudobných klišé.
V najnovšom rozhovore poodhalil Ľubo Burgr zákulisie vzniku štvrtého štúdiového albumu s príznačným názvom „Ružové dieťa“. Hoci digitálne vyšiel skôr, fanúšikovia vinylu si naň museli počkať až do začiatku tohto roka. Podľa Ľubových slov však nejde o žiadny vykalkulovaný konštrukt, ale o radosť z hrania a autentické zachytenie momentu.
Od roku 1991 k Ružovému dievčatku
Príbeh Ali Ibn Rachid sa začal písať pred takmer štyrmi desaťročiami. Ľubo v rozhovore priznáva, že hoci sa doba zmenila, jeho prístup k tvorbe zostáva postavený na textoch a zvukových experimentoch. Práve texty sú preňho kľúčové – niekedy dokonca natoľko, že rešpektuje rozhodnutie iných autorov svoje dielo nezhudobniť, ak k nemu majú príliš osobný vzťah.
Zaujímavosťou je aj samotná inšpirácia pre názov albumu „Ružové dieťa“. Žiadne hlboké metafory nehľadajte – za všetkým stojí jedno náhodné stretnutie so šesťročným dievčatkom v ružovej vetrovke. Práve táto bezprostrednosť robí hudbu Ali Ibn Rachid takou ľudskou a zároveň nepredvídateľnou.
Zvuk, ruchy a divadlo
Nový album sa vyznačuje špecifickým sound dizajnom, na ktorom Ľubo spolupracoval s Ladislavom Mirwaldom v Brne. Poslucháč tu nájde surovosť basgitary, ruchy aj nečakané rytmické zvraty. Burgr, známy aj ako zakladateľ divadla Skrat, v rozhovore vysvetľuje aj rozdiel medzi kolektívnou prácou v divadle a intímnym procesom skladania hudby.
Ak vás zaujíma, ako vznikajú skladby na basgitare, prečo je v umení dôležitá pokora a akú úlohu zohráva v Burgrovej tvorbe minimalizmus, nenechajte si ujsť celý video-rozhovor na našom YouTube kanáli.
Róbert Gregor (foto: NMR)
