Mnohí Slováci bývajú v Rakúsku, chodia tam nakupovať i za zábavou. Napriek tomu je nám vzájomná kultúra stále vzdialená. S rakúskym pesničkárom, ktorý si hovorí Voodoo Jürgens hrávajú aj slovenskí hudobníci.
Pod pseudonymom Voodoo Jürgens sa skrýva hudobník David Öllerer, pochádzajúci z mesta Tulln an der Donau. Od siedmich rokov vyrastal bez otca, ktorý bol uväznený. Po strednej škole David pracoval ako cukrár i záhradník, stále ho to ale ťahalo k hudbe.
V devätnástich rokoch sa David presťahoval do Viedne, kde v roku 2004 založil garážovú rockovú skupinu Die Eternias. Nahral s ňou dva albumy s anglickými textami, v ktorých nezakryl svoj rakúsky dialekt. Členovia kapely si dávali pri vydaní každého albumu nové pseudonymy, posledným Dávidovým bol Voodoo Jürgens, ktorý mu ostal dodnes.
Jeho prvým sólovým hitom sa v roku 2016 stala pieseň „Hitte Gross ma dead“, spievaná už v nemčine. Ešte v tom istom roku mu vyšiel prvý album „Ansa Woar“, ktorý získal v Rakúsku niekoľko hudobných ocenení.
Voodoo Jürgens sa po troch rokoch pripomína druhým, očakávaným albumom „S klane Glücksspiel“.
Nachádza sa na ňom pätnásť nových, čiastočne autobiografických piesní, ktoré sa zaoberajú kartovými hrami, strachom, milostnými aférami, diskotékou na klzisku v jeho rodnom meste, mŕtvymi muchami, prípadne školským občerstvením. Sú to atmosférické miniatúry fiktívnej postavy z okraja spoločnosti, ktorá sa jednotlivým príbehom oddáva s veľkou empatiou.
Jednotlivé nahrávky by sa dali štýlovo zaradiť k folk-rockovému undergroundu.
V piesni „Kumma ned“ mu dokonca asistuje jazzový klavirista Louie Austen, ktorého vďaka vlastnej tvorbe môžete poznať aj z nášho vysielania. Album produkovali špičkoví producenti Herwig „Fuzzmann“ Zamernik, Stefan Deise Berger (Naked Lunch) a Wolfgang Möstl (Mile Me Deaf, Sex Jams). O výsledný zvuk sa postarala aj skupina Ansa Panier, ktorá Voodoo Jürgensa sprevádza na jeho koncertoch. Kým v minulosti všetky piesne vznikali len na gitare, tentoraz ich kolektívne dotvorili.
Škoda len, že vo všetkých nahrávkach dominuje rakúsky dialekt, ktorý zrejme zapríčiní to, že pre nás zostanú tieto skladby stále vzdialené.
Róbert Gregor (foto: Voodoo Jürgens)