XIXA - Genesis (Julian Records, 2021)
Na juhozápade USA sa rozprestiera mystické miesto. Je to krajina, kde sa nachádzajú slnkom vyblednuté skaly a kde je možné počuť vetrom zmietané púštne blues. Všade je prítomné kúzlo a morbidný pocit. Práve toto miesto je domovom skupiny XIXA.
Po tejto krajine sa potulujú darebáci a kojoti, ktorí zavýjajú na mesiac, keď sa spoza horizontu ozýva zvodný, psychedelický rytmus. XIXA – temní, zaprášení gotickí vládcovia Tucsonu, tam majú svoj pôvod. Dejiskom ich nového albumu je „Genesis“, vďaka ktorému sa kapela svojim prísnym inštinktom vracia ku koreňom.
XIXA radi vystupujú na „Diá de Los Muertos“ a to vždy jedinečným spôsobom prispôsobení púšti a jej latinským vplyvom.
Kombinácia zvuku surových gitár, peruánskeho hudobného štýlu chicha a temného rocku dodala ich hudbe vďaka dlhoročným skúsenostiam hypnotickú atmosféru.
„Žijeme a dýchame túto krajinu,“ hovorí Gabriel Sullivan, ktorý je spolu s Brianom Lopezom gitaristom s spevákom tejto kapely. Nové piesne verne odrážajú ich mystickú krajinu.
Album „Genesis“ je do veľkej miery formovaný estetikou.
XIXA s dlhoročným priateľom menom Daniel Martin Diaz pracovali na ilustrácii s názvom „Metafyzický vesmír“, ktorá vytvorila vizuálne znázornenie skúmaných tém a rovnováhu medzi temnotou a krásou. Diazova práca spája myšlienky kresťanskej mytológie, vedy a mysticizmu do vlastného výtvarného štýlu.
O vzniku albumu „Genesis“ som sa porozprával s Brianom Lopezom.
Váš nový album vznikal v ťažkých podmienkach. V čom bola jeho príprava odlišná a aká je v súčasnosti atmosféra v Tucsone?
„Proces skladania a nahrávania sa príliš nelíšil. Obvykle nahrávame naživo, v jednej miestnosti spolu, aby skladby mali správnu atmosféru. V závislosti od dňa nás býva byť všetkých šesť, ale zvyčajne sme len traja alebo štyria. Spoločne zhmotňujeme všetky nápady. Ak ja alebo Gabriel prídeme neskôr, začneme analyzovať všetky piesne. Najväčší rozdiel oproti nášmu predchádzajúcemu albumu je v tom, že teraz máme 6-ročné skúsenosti s koncertovaním a nahrávaním hudby, takže sme oveľa efektívnejší, pokiaľ ide o čas a energiu. Máme vlastné nahrávacie štúdio Dust and Stone Recording a máme luxusný čas na experimentovanie. Postupujeme ale veľmi rýchlo a neustále prechádzame procesom skladania a nahrávania.“
Oproti debutu „Bloodline“ pôsobí vaša novinka o niečo temnejšie. Aký vplyv na jeho vznik mala súčasná atmosféra?
„Keď sme v roku 2012 založili kapelu volali sme sa Chicha Dust (hľadajte na YouTube smiech). V tom čase sme hrali len peruánske chicha cover verzie. Keď sme sa rozhodli zmeniť si meno a začali skladať vlastný materiál myslím, že sme si neboli úplne istí, kto vlastne sme ako kapela… Na albume Bloodline určite počujem kapelu s trochou poruchy osobnosti. Počujem nejaké piesne, ktoré sú inšpirované chichou a ďalšie, ktoré sú trochu heavy metal a všetko medzi tým. Chvíľu trvalo, kým sme sa usadili na prirodzenej frekvencii našej kapely a jej zvuku. Teraz sme dosiahli zvuk, ktorý obsahuje všetko, čo sme. Od hudby až po umelecké diela. Môže to byť na tej tmavšej strane, ale mám pocit, že album Bloodline mal tiež nejaké tmavé podtóny. Možno to nebolo vtedy až také zrejmé.“
Z vašej hudby sa nevytratili latinsko-americké prvky. Ako je pre vás dôležité odlišovať sa od mainstreamových skupín?
„Netuším, čo je to mainstreamová rocková kapela, alebo ako znie – takže si myslím, že sme v bezpečí tam kde sme! (smiech). Pre nás je asi dôležitejšie nenakláňať sa príliš ďaleko do pohodlia peruánskej chichy a rôznych štýlov cumbie. Vidím, že veľa kapiel používa priamy zvuk cumbie, pretože je to typ tanečnej hudby, ktorá je veľmi nákazlivá a nepopierateľná … ale má problémy s formálnou podstatou cumbie. Myslím, že najmä pri skladbe Genesis sme si veľmi dobre uvedomovali, že sme najskôr textármi a až potom sme sa zamerali na rytmy a stavbu piesne. Cítim, že vo svojej podstate je to to, čo nás oddeľuje od ostatných cumbia kapiel a následne to, čo nás odlišuje od ostatnej rockovej scény. Zároveň neutekáme pred mainstreamovou príťažlivosťou. Mám pocit, že naše sú piesne veľmi popovo zamerané. Je to naozaj len otázka vkusu a názoru. Hneď ako sa naskytne príležitosť, sme pripravení hrať rockovú šou v aréne (smiech).
Čo sa najviac zmenilo oproti tvojim začiatkom v skupine Giant Sand? Cítiš v Xixa väčšiu tvorivú slobodu?
„Takže Gabriel a ja sme pôsobili v Giant Sand ako mladí chalani a to približne od roku 2011 do roku 2016. Gabriel tam možno pôsobil o niečo dlhšie. Najväčšou lekciou, ktorú sme sa v Giant Sande naučili, je nič nepremýšľať. Myslím, že Howe Gelb by povedal niečo v zmysle: Nemôžete urážať budúcnosť plánovaním. Tento prístup v skutočnosti veľmi uvoľňuje myseľ vo všetkých aspektoch života. Stačí vedieť, že táto ideológia má zjavné obmedzenia. Napríklad, ak vaše dieťa musí byť vyzdvihnuté v škole presne o 3:30 poobede, možno by ste mali uraziť budúcnosť a vyzdvihnúť ho presne o 3:30. Nenechávajte bezpečnosť a pohodu vášho dieťaťa na univerzálnych prvkoch …“
Album „Genesis“ vyšiel vo vydavateľstve Julian Records. Ponúklo vám lepšie podmienky ako predošlý vydavateľ?
„Veľmi nás podporovalo. A zdá sa, že sa veľa pozornosti a zdrojov venuje získavaniu poslucháčov na platformách digitálneho streamovania … čo je niečo, čo sme v minulosti určite nerobili. Prial by som si, aby sme mohli byť teraz na turné. Potom by sme dali celý stroj do pohybu a skutočne videli, ako ďaleko by sme sa mohli posunúť. Dúfajme, že čoskoro!“
Po uvoľnení súčasných opatrení budeš vystupovať aj so skupinou Orkesta Mendoza a Calexico, alebo sa sústredíš výlučne na vlastný projekt?
„Som otvorený všetkým možnostiam. Samozrejme prioritou je XIXA a moja samostatná práca. A pridať sa na iné turné je dosť jednoduché. Ale veľmi rád cestujem a hrám s Calexico aj Orkesta Mendoza. Snažím sa koordinovať harmonogramy.“
Aké zaujímavé skupiny z vašej oblasti by si mohol našim poslucháčom ešte odporučiť?
Existuje skutočne skvelá mladá cumbia skupina s názvom Los Esplifs. S jej členmi trochu spolupracujeme a myslím si, že sú veľmi dobrí. Vyhľadajte ich.
Róbert Gregor (foto: press XIXA)
