YEASAYER DÁVAJÚ „GOODBYE“ VŠETKEJ TUCTOVEJ HUDBE

Yeasayer - Amen & Goodbye (Mute Records , 2016)

Yeasayer

Amen & Goodbye, štvrtý štúdiový album americkej experimentálnej rockovej skupiny Yeasayer, bude pravdepodobne témou diskusií hudobných labužníkov. Púta už napohľad výtvarným stvárnením obalu, trošku „seržantovským“, uznávaného kanadského sochára Davida Altmejda. Jeho diela stierajú rozdiel medzi sochárstvom a maliarstvom, exteriérom a interiérom. Má byť snáď Davidovo dielo s prvkami štýlu Hieronyma Boscha a Salvadora Dalího na najnovšom albume Yeasayer, upozornením na hudobnú nadväznosť s „bítlsáckym Seržantom?“ Súdiac podľa hudby áno. Badať z nej snahu vymaniť rock z úpadku. Yeasayer sa o to zrejme snažia od roku 2007, od ich prvého albumu All Hour Cymbals, ktorý mi v čase, keď vyšiel, pripomenul slová historika Waltera Laqueura: Úpadok je výzvou, na ktorú sa má nejako reagovať, dokonca i vtedy, keď nie je isté, či sa to podarí.

Keďže prísť dnes s niečím úplne novým je asi nemožné, Yeasayer vsadili na kompromis. Skĺbili inšpirácie doterajšou rockovou históriou so súčasným zvukom. Jasne počuť, že poučenie naberajú plným priehrštím od The Beach Boys, The Beatles, Pink Floyd (Daughters of Cain) a iných skupín sixties, a evidentne majú radi new wave + synthpop eighties.  Ich skladby hýria nápaditosťou, v niektorých sa viac krát zmení melódia, tempo, rytmus, zvuk i spôsob spevu – raz sólového, inokedy zborového. Cítiť z nich rešpekt k hudobníkom staršej generácie. Napríklad na konci skladby „I Am Chemistry“ sa ozve spev Suzzy Roche, jednej z troch sestier vynikajúcej americkej folkovej skupiny The Roches, ktorá vznikla v roku 1978.

Yeasayer by mohli byť inšpiráciou pre mnohých našich hudobníkov. Najmä pre Žbirku, ktorý svoj štýl á la The Beatles znehodnocuje všedným „mainstreamovým“ pop rockom pre dôchodcov. (Zišiel by sa zase Lučenič?)  Žbirka akoby zabudol, že väčšina skladieb The Beatles bola revolučná, nie mainstreamová. Yeasayer nato nezabudli, experimentujú, sú u nezávislých „depešáckych“ Mute Records. Nahrali výborný album, dali „goodbye“ tuctovej hudbe. Čo na záver dodať? Amen?

Miroslav Potoček