AKKAJEE – ELIXÍR VRIACI SEDEM ROKOV

Vo fínskej mytológii je Akka manželkou boha nebies Ukka a keď spolu majú sex, lietajú hromy a blesky.

Dole na zemi sa Akka hovorí tvrdohlavým ženským s prerezaným jazykom. Po našom skrátka „herdek“ babám, ktorým je dobré sa v pravý čas vyhnúť a pokiaľ ide o hudbu, nepredpokladať, že by si do nej dali hovoriť.

Hudobníčkam menom Iida Savolainen a Meriheini Luoto už duplom nie: svoj album „Lastenkerääjä“ dokončovali sedem rokov. Rozhodne nie určený pre poslucháčov s poruchou pozornosti alebo veriacim, že keď sa hovorí o tradičnej hudbe, musí nutne ísť o tradičnú hudbu, pretože práve tá ich vyrástla na zhnitých koreňoch.

Preto zvlášť folkloristi by nemali podliehať dojmu, že pri počúvaní tohto albumu ich bude čakať bohvieaký zážitok.

Ibaže by na seba predtým navliekli konský postroj a vypili alkoholický nápoj zmiešaný s konským potom, čo je ale procedúra odporúčaná fínskym ženám pri pôrodných bolestiach, takže u folkloristov nie nutne účinná. Tí určite ocenia nevšednú hru na violu a nyckelharpu a snáď aj spev; pravdepodobne ale len do okamihu, keď sa cez seba začne vrstviť, speváčky prejdú do chrčania a mrazivého šepotu. Nástroje premenia na perkusie a pridajú vlastnoručne vyrobené „cinkátka“, vrastajúce do nepredvídateľnej zvukovej skrumáže so stopovými prvkami art rocku, neoklasiky a mysticizmu, ktorou sa nechávame povznášať napríklad aj od Arvo Pärta.

Album „Lastenkerääjä“ sa veľmi ťažko opisuje, aj s ohľadom na dĺžku skladieb.

Žiadna nahrávka neskončí skôr, než za šesť minút, čo na druhú stranu predstavuje ideálny priestor v nej napríklad aj niekoľkokrát previesť náladové a rytmické zvraty. Skladba „Hys hys hymylään“ dokonca po úvodnom hladení šokuje strunovým noise záverom.

Záchytný bod v takej pohlcujúcej hudbe, aj keď by sa dalo povedať, že pre súčasnú severskú generáciu žánrovo neohraničených tvorcov dosť typickú, hľadajme v názve albumu, ktorý sa dá preložiť ako „Child Collector“. Poukazuje na tému detí a detstva sprevádzaného rozprávkami, starými legendami a fantáziou.

Jiří Moravčík a NMR (foto: press Akkajee)