ANOHNI: CITLIVÁ MUZIKÁLNOSŤ INŠPIROVANÁ TRAGICKÝMI UDALOSŤAMI

Anglická transrodová speváčka, skladateľka a vizuálna artistka Anohni sa po trinástich rokoch vrátila k prezývke the Johnsons, vďaka ktorej vytvorila majstrovské dielo o prežití v dôsledku ekocídy, odcudzenia, predsudkov a násilia.


Pred 31 rokmi našli svoj domov v Christopher Parku v New York biele sochy nazývané „Gay Liberation Monument“ od Georga Segala. Stali sa tak prvým verejným umeleckým dielom venovaným právam homosexuálov, inšpirovaným povstaním v Stonewalle v roku 1969. Jednou s iniciátoriek týchto sôch bola aktivistka Marsha P. Johnson, ktorej bezvládne telo sa našlo krátko po ich inštalácii v rieke Hudson.

V tom istom čase sa dvadsaťjedenročná anglická skladateľka a vizuálna umelkyňa Anohni presťahovala do New Yorku, kde sa stretla s Johnsonovou. Toto stretnutie malo na ňu veľký vplyv, a preto po nej pomenovala svoju kapelu.

„Obdivovala som Marshu a osud rozhodol, že v slnečný deň pred jej odchodom som sa jej poďakovala. Povedala som jej, že ju milujem a pobozkala som jej ruku. Sladko sa usmiala a povedala len aj ja ťa milujem, bábika,“ povedala Anohni.

Na obale novinky „My Back Was A Bridge For You To Cross“ môžete vidieť čiernobiely portrét spomínanej aktivistky a návrat k prezývke „and The Johnsons“. Týmto titulom Anohni nadväzuje na album „Swanlights“ z roku 2010, ktorý vznikol v jej plodnom a úspešnom období.


Na svojom prvom albume od elektronického náreku „Hopelessness“ z roku 2016 pokračuje Anohni vo svojom soundtracku útlaku, straty a odcudzenia s oduševnenosťou, ktorá trhá srdce.

Nové nahrávky produkoval Jimmy Hogarth, známy so spolupráce s Duffy, alebo Amy Winehouse a už pilotný singel „It Must Change a Can’t“ načrtol ich priamočiare texty uvažujúce o odpustení za zneužívanie, alebo o náhlej strate priateľa.

Strata preniká aj do balady „Silver of Ice“, ktorá poeticky sleduje posledné okamihy života mentora Lou Reeda, pričom viacoktávový hlas poskakuje okolo precíteného zvuku gitary.

Album vznikol rýchlo, väčšina z desiatich piesní bola nahraná na prvý raz, no napriek tomu sa vám dostane pod kožu. Čo sa týka textového obsahu, vokálneho výkonu a muzikálnosti je tento titul nesmierne dojemný.

NMR (foto: press Anohni)