Ana Moura nie je priekopníckou umelkyňou, ale naďalej porušuje tradície. Je jednou z najznámejších predstaviteliek štýlu fado v Portugalsku a predala milióny nosičov. Aký je jej siedmy album „Casa Guilhermina“?
Keď vystupovala v Londýne na otváracom koncerte festivalu La Linea, medzi divákmi sa objavil Mick Jagger. Ana Moura spievala s Rolling Stones, Herbie Hancockom, pozval si ju Prince, spolupracovala s producentami svetových mien ako Larry Klein, či Branko. Nahrala tiež duet s významným angolským spevákom menom Bonga a kubánskou hviezdou Omarou Portuondo. A to používa vo svojich piesňach angličtinu len výnimočne. S anglo-americkou hudbou totiž nemajú veľa spoločného.
Už v roku 2012 urobila pre fado to, čo Rosalía neskôr pre flamenco.
Teraz znovu prekvapuje, pretože nahrala osemnásť skladieb, znejúcich ako alternatívne fado. Nový album „Casa Guilhermina“ je do značnej miery inšpirovaný lisabonskou scénou známou ako novo fado (nové fado). Tento termín vznikol vďaka miestnym dídžejom a producentom, ktorý počas klubových večerov miešali sample zo starých klasík fado s hudbou afro-lusofónnej diaspóry ako je semba, kapverdská morna, kizomba i brazílska samba. Všetko je postavené na elektronických rytmoch a afrobeate.
V názve nového albumu sa skrýva pocta speváčkiným koreňom.
V dome starej mamy Guilherminy počúvala hudbu, ktorá sa vryla do jej vnútra a z ktorej sa jej dlho vybavovala len slabá ozvena. Ana sa teraz oslobodila od očakávaní jej fanúšikov a ukázala, že chce byť iná. Jej matka bola Angolčanka, otec Portugalec a tento album má poslucháča navodiť na akési premostenie. Jej robustný, emocionálne intenzívny spev sa prelína s africkými rytmami a súčasnou produkciou nového fado. Je to multikultúrny mix, ktorý evokuje hudobnú slobodu.
Ana Moura nedávno vyhlásila, že ju zaujímajú body spojenia.
Tentoraz vybudovala nový dom, ktorý je poctou nielen jej histórii a koreňom, ale i budúcnosti. Na albume nájdete výborné single „Andorinhas“, „Jacarandá“ a „Agarra em Mim“ i ďalšie témy plné fantázie a rovnováhy ako „Arraial Triste“ alebo „Classe“. Vo väčšine skladieb je počuť otvorené srdce, ozveny tradície a niečoho, čo ste ešte nepočuli. V tomto dome ale všetko krásne do seba zapadá!
NMR (foto: press Ana Moura)
