Aby bolo jasné, americká bluesrockerka Lucinda Williams dáva svetu stále šancu, aj keď sa vraj v ťažkých časoch rozpadá a ju to bolí. Právo hovoriť o tom, čo vidí, ale trvá a v tomto ohľade na poslednom albume nesklamala. Len nás konfrontačným tónom trochu zaskočila.
Nič tak naštvaného sme od Lucindy Williams predtým totiž ešte nepočuli a extrémne tvrdý zvuk, nedávajúci skoro žiaden priestor melódiám, pripomína zúrivý útok gitarovej kavalérie. Čo príde potom, nedokáže Lucinda odhadnúť, s bezprostrednou nádejou má ale v skladbe „Bad News Blues“ veľký problém: „Zlé správy visia vo vzduchu, ležia na zemi, chodia po schodoch, čítam ich v novinách, sledujem v televízii, bez ohľadu na to, kam idem, sú všade. Kto môže veriť klamárom, šialencom, bláznom, zlodejom a pokrytcom?“
Cenou Grammy viackrát ocenená rebelka dávala s burácajúcou kapelou už na predchádzajúcich albumoch na vedomie, že sa blíži niečo veľmi zlé.
Väčšinu aj tak riešila osobné záležitosti a milostné trable. Potom sa zamilovala, vzala si manažéra Toma Overbyho a prestala vnímať rozdiely medzi Bohom a Satanom; inými slovami, ako v kotle v nej začali vrieť ťažké pochybnosti.
„Maj súcit s každým, koho stretneš a to aj v prípade, že si ho stretnúť nechcela,“ vštepil jej otec, uznávaný básnik a univerzitný profesor Miller Williams, lenže nepočítal s tým, že dcéra súcit s hocikým odmietne.
Ľudia jej hovorili: „Drž hubu, spievaj a nepleť sa do politiky, to nie je tvoja práca.“ Napriek tomu Lucinda patrila do prvej línie Trumpových nepriateľov, podľa nej najhoršieho prezidenta v histórii Spojených štátov.
V skladbe „Man without a Soul“ to nevysloví, musí nám stačiť charakteristika: „Klamár, chamtivec a bezcharakterný muž bez duše plný nenávisti.“
Album „Good Souls Better Angels“ požehnali Robert Johnson, Flannery O’Connor, Nick Cave a Patti Smith, tým sa Lucinda netají.
Priznáva tiež, že nedokáže napísať melodický protest ako Bob Dylan a tak sa s manželom Tomom Overbym a kapelou Buick 6 rozhodli pre zvukovo devastujúci bluesrock, prechádzajúci v atmosfére južanskej gotiky občas do psychedélie a punku. O zastretom, drsnom hlase Lucindy sa vždy hovorilo, že znie ako nárek z polnočného baru, kde práve niekoho zastrelili a prezývali ju Opitý anjel. Teraz pri jej rozpoložení, už prirovnania dochádzajú. Skrátka vrčí a narieka ako spurný pes, zvlášť keď spieva o domácom násilí, depresiách, ničení prírody a politických klaunoch.
Napriek tomu album končí modlitbou „Good Souls“, druhom prosby k dobrým dušiam a anjelom: „Pomôžte mi v temných dobách zostať nebojácnou a silnou.“
Tornádo jej odnieslo strechu, potom prišla pandémia, frustrácia z Trumpa vrcholila a tak sa spýtala manžela: „A teraz príde čo?“ On lakonicky odpovedal: „Kobylky?“
To už mala album nahratý a ešteže tak, pretože potom už by sme asi počúvali ódu na apokalypsu a na tú od Lucindy zatiaľ nie sme pripravení.
Jiří Moravčík a NMR (foto: David McLister)
