Svetová hudobná scéna žije novými singlami, ktoré spájajú žánrové legendy s výraznými hlasmi súčasnosti. Predstavujeme vám čerstvú tvorbu od dvojice Jonathan Bree a Princess Chelsea, speváčky Danielle Ponder, unikátne spojenie Rogera Watersa s palestínskou vokalistkou Monou Miari, Pond a Uche Yara. Domácu scénu zastupuje projekt Gaanz.
Skladba „Part-Time Lover“ vychádza pod hlavičkou novozélandského labelu Lil‘ Chief Records a avizuje príchod šiesteho štúdiového albumu s názvom „Don’t Call It Love“, ktorého vydanie je naplánované na koniec augusta. Novinka predstavuje ďalšie pokračovanie úspešnej spolupráce dvoch výrazných postáv tamojšej alternatívnej scény – Jonathana Breeho a speváčky Princess Chelsea. Hudobne nadväzuje na ich charakteristický, tajuplný rukopis postavený na kontraste hlbokého barytónu a nežného, éterického vokálu. Celá nahrávka sa nesie v znamení prísne erotického noir konceptu plného nostalgických tónov 80. rokov, kinematografických sláčikov a hravej melanchólie. O magnetickej príťažlivosti maskovaného hudobníka v kontexte tohto albumu najlepšie svedčí výrok, ktorý na jeho adresu pridal hudobný vizionár Nile Rodgers: „Na povrchu by sa niekto mohol opýtať: ‚Čo je na Jonathanovi Breem sexi?‘ Má cez štyridsať, má ďaleko od klasickej popstar a pochádza z druhého konca sveta. Keď však preniknete pod ten povrch, je na ňom niečo neskutočne príťažlivé.“
Americká neosoulová ikona a bývalá verejná obhajkyňa Danielle Ponder oficiálne potvrdila prestup pod nezávislý label Dead Oceans, kde v spolupráci s Phoebe Bridgers vydáva nový singel s názvom „Power“. Skladba otvára novú, mimoriadne dôležitú kapitolu v jej umeleckej kariére. Textovo aj vizuálne je pieseň inšpirovaná cestou do senegalského Dakaru, ktorú umelkyňa absolvovala ešte ako 17-ročná a po dvoch dekádach sa tam vrátila natočiť sprievodný videoklip s režisérom Fedem Kortezom. Hudobne ide o emóciami nabitú pieseň, v ktorej naplno exceluje jej mohutný, gospelom podkutý vokál uprostred organického groovu a moderného soulu. Nahrávka navyše vychádza symbolicky pri príležitosti blížiacich sa osláv sviatku Juneteenth ako oslava vnútornej sily a hrdosti afroamerickej diaspóry. „V Dakare som v očiach ľudí našla jas a v ich piesňach absenciu ťažoby. Sila a líderstvo tam mali čiernu farbu a ja som vtedy začala skladať dokopy zdroj svojej vlastnej sily. Táto pieseň je ľúbostným listom dievčaťu, ktorým som bola v sedemnástich, keď preplávalo oceán, aby našlo miesto, kde môže jednoducho byť,“ povedala speváčka.
Britská rocková legenda Roger Waters spojil sily s rešpektovanou palestínskou speváčkou Monou Miari, aby spoločne predstavili emotívnu novú verziu kultového megahitu s názvom „Comfortably Numb Re-Imagine“. Skladba prináša odlišné hudobné spracovanie, ktoré pôvodné rockové sóla nahrádza temnou, atmosférickou minimalistickou produkciou a tradičnými aranžmánmi Blízkeho východu. Monotónny recitatív Watersa v kontraste s éterickým, precíteným vokálom Mony Miari pretvára pôvodný príbeh o odcudzení na naliehavý hymnus odrážajúci súčasnú globálnu apatiu voči ľudskému utrpeniu. Táto nová interpretácia opäť potvrdzuje Watersov dlhodobý umelecký aktivizmus a snahu dávať prostredníctvom hudby priestor hlasom, ktoré sú vo svete často prehliadané. Nahrávka prekračuje hranice bežného coveru a stáva sa mrazivým, no zároveň hlboko ľudským umeleckým svedectvom našej doby. O zmysle a posolstve tejto novej verzie sa Waters vyjadril nasledovne: „Pred piatimi rokmi som Monu počul spievať na koncerte v New Yorku a vedel som, že raz musíme urobiť niečo spoločné. Chcel som prepracovať túto skladbu do temnejšej, modernejšej podoby bez slávnych gitarových sól, pretože žijeme v dobe, kedy je celá naša spoločnosť nebezpečne ochromená a znecitlivená voči tragédiám sveta – táto verzia má byť budíčkom.“
Austrálska psychedelická stálica Pond vydáva pod vlastnou značkou Mangovision jedenásty štúdiový album s názvom „Terrestrials“. Pri nahrávaní tejto 10-skladbovej kolekcie si kapela stanovila striktné pravidlá: žiadne fuzz pedále, žiadne balady a žiadne zvuky pripomínajúce Pink Floyd. Namiesto toho sa inšpirovali austrálskym pub-rockom 80. rokov, post-punkom a gothic rockom, čím chceli dosiahnuť špecifický zvuk, ktorý sami opísali ako „goti v krčme“. Výsledný materiál je v porovnaní s ich doterajšou voľnou tvorbou kompaktnejší a pesničky sú pevne ukotvené v realite, hoci im nechýbajú typické hravé výstrelky. Tematicky sa album dotýka aj temnejších stránok ľudstva, ničenia posvätnej domorodej pôdy a pokrytectva v spoločnosti. Frontman Nick Allbrook o koncepte titulnej skladby a celého albumu prezradil: „Pieseň je o tých najpodivnejších zo všetkých pozemšťanov – o ľuďoch. Sme posadnutí lietaním preč z nášho domova alebo zabíjaním našej rodnej pôdy, s obrovským apetítom pre deštrukciu.“
Rakúska multiinštrumentalistka Uche Yara, pôsobiaca v Berlíne, sa vracia s novým singlom „Bodyscanner“, ktorý otvára novú kapitolu jej tvorby. Táto hypnotická skladba vznikla za dvadsať minút počas spontánnej štúdiovej session s producentom Alexom The Flipperom. Zvukovo stojí na pomedzí letiskového terminálu a nočného klubu, pričom kombinuje elektronické textúry s podmanivým, chladným vokálom pripomínajúcim Grace Jones. Celá pieseň čerpá z neustáleho napätia medzi odovzdaním sa a kontrolou, čo jej dodáva dominantnú, no zároveň groovovú atmosféru. Uche o skladbe povedala: „Čo sa mi na tej skladbe páči najviac, je jej nejednoznačnosť – ste na letisku alebo v klube? Skladba vás sprevádza priestormi a vťahuje vás do úplne nového sveta.“
Nový česko-slovenský projekt Gaanz, v ktorom spojili sily členovia pražskej indie-rockovej kapely Dukla a bratislavskej synth-punkovej formácie Berlin Manson, vydáva svoj eponymný debutový album. Tento unikátny počin, spájajúci dve výrazné alternatívne scény, vznikol spontánne za mimoriadne krátky čas – údajne len za jeden jediný týždeň. Album s desiatimi skladbami (vrátane pesničiek ako „Kafe a cigára“ či „Smútok storočia“) prináša zvukový koktail, v ktorom sa melanchólia pražských ulíc stretáva s drsnou post-punkovou energiou. Výsledný materiál predstavuje organické premostenie medzi dvoma spriatelenými svetmi, ktoré nadchne fanúšikov oboch pôvodných kapiel. O jedinečnej atmosfére celého projektu svedčí aj nálada hneď úvodnej skladby: „Tento eponymný debut je veľmi chutné sústo pre fanúšikov Dukly, Berlin Manson, ale aj pre iných náhodných okoloidúcich, ktorých hneď na úvod privíta skladba Kafe a cigára.“
