Márcio Faraco – Cajueiro (2014, World Village)
Keby som bol vlastníkom kaviarne, určite by v nej znela hudba. Hudba príjemná, inteligentná, vytvárajúca útulnú atmosféru. Napríklad taká, akú tvorí jeden z veľvyslancov brazílskej piesne vo Francúzsku, spevák, gitarista a frankofil Márcio Faraco. Ten práve teraz svojim aktuálnym albumom s názvom Cajueiro (Strom kešu), zasadil brazílske hudobné semená do francúzskej kultúrnej pôdy, ku ktorej, ako sám hovorí, už dlhší čas intuitívne smeroval. Nečudo, že šarmantný sympaťák so zamatovým hlasom zamieril práve do Paríža, kolísky umenia, kde už niekoľko rokov žije a tvorí so svojou sprievodnou skupinou, zloženou z brazílskych i francúzskych hudobníkov. A aká je jeho tvorba? Citlivá, relaxačná, elegantná, voňajúca bagetou s dobrou kávou na terase pod pruhovanou markízou.
Z jedenástich piesňových orieškov nového albumu, ktorým dominujú štýly samba a bossanova so zábleskami tanga a ďžezu, s kúzelne poetickými textami, som si vybral do svojej zbierky štyri. Z nich vám na ochutnávku ponúkam gypsy swingovú pieseň Paris (čiže pilotnú,zároveň najvýraznejšiu skladbu albumu), a po nej titulnú pieseň z Márciovho európskeho debutového albumu Ciranda z roku 2000. Na záver dodávam, že v časoch, keď sú brazílske perkusie čoraz zreteľnejšie prehlušované zvukmi vojnových bubnov, môže album Cajueiro na vás zapôsobiť blahodarne. Aspoň v to dúfam.
Ladislav Mlčúch
