Guts – Hip Hop After All (Heavenly Sweetness 2014)
Nebudem tajiť, že rap a hip-hop nie sú moje obľúbené žánre. No keďže si vypočujem všetko, aj to, čomu veľkú nádej na úspech v mojom uchu nedávam, tak zisťujem, že motyka občas vystrelí aj tam, kde by som to nečakal.
Teraz v hip-hope. Konkrétne vystrelil nový album Guts – Hip Hop After All. I keď približne iba z jednej tretiny a so slabšou intenzitou. Guts je francúzsky DJ a producent. Kedysi bol členom francúzsko-alžírsko-taliansko-konžskej skupiny Alliance Ethnik. Jeho samostatné hip-hopové projekty ma zaujali už dávnejšie a to bez akýchkoľvek odporúčaní.
Tento najnovší, v poradí diskografie Guts štvrtý album, síce už nie je tak muzikálny a nápaditý, ako predchádzajúci Paradise For All, ale niečo z neho vyškrabať dokážem. I keď pre mňa únavné, ubíjajúce rytmy, typické pre hip-hop a podobné druhy hudby sa bohužiaľ pričasto ozývajú aj na ňom. Ale keby tam neboli, tak to by asi podľa mienky priaznivcov hip-hopu nebolo pravé orechové.
Guts žije na Ibize a občas sa ozvú hlasy, ktoré hovoria, že sa to v jeho nahrávkach prejavuje a nazývajú ich plážovými „hip-hopovými trackami“.
Jeho prístup k hip-hopu je muzikálny, experimentálny. Evokuje laboratórium kultivácie hip-hopu. Skutočne ho obohacuje, dodáva mu nostalgiu, snové momenty, podmaľúva ho tónmi fender rhodes, moog syntetizátoru, alebo aj inšpiráciami skladbami argentínsko-talianskeho skladateľa filmovej hudby Luisa Bacalova.
Okrem toho, Guts si k nahrávaniu prizval armádu spolutvorcov MCs, speváčky, spevákov, takže to pestrosť jeho hudby nemálo zväčšuje, ako aj fúzie hip-hopu so štýlmi jazz, soul, funk, funky, blues, reggae, trip-hop. Nepredpokladám, že sa tento album výrazne zapíše do hudobnej histórie, ale patrí mu uznanie za kultiváciu hip-hopu.
Miroslav Potoček (foto: press Guts)
