On air
Next
Články

M. TOUMANI DIABATÉ & SIDIKI DIABATÉ – LAMONALI (HUDOBNÁ FANTASY, KTORÁ SA STALA SKUTOČNOSŤOU)

7.3.2018

M. Toumani Diabate & Sidiki Diabate - LamanaliM. Toumani Diabaté & Sidiki Diabaté – Lamonali (Wagram 2017)

Francúzsky poprockový spevák Matthieu Chedid nie je prvým a ani posledným západným hudobníkom zamilovaným do Mali, ale jeden z mála, ktorý dokázal prehovoriť k spolupráci toľko známych osobností.  Okrem iných libanonského trubkára menom Ibrahim Maalouf, americkú speváčku Santigold, alebo Youssou N’Doura zo Senegalu. Album Lamomali má byť totiž druhom hudobnej fantázie, ktorá sa stala skutočnosťou – afropopovou Mali music 2.0. vyzývajúcou k tolerancii,  súžitiu a solidarite. „Chcem stáť na pódiu parížskeho Bercy vo filtrovaných šatách a hrať pop,“ znelo zadanie majstrovského hráča na koru Toumani Diabateho, inak váženého griota, ktorého ak ma pamäť neklame, nikto nikdy v podobnej situácii nevidel. Vlastne sa nikdy nezblížil s popom, na rozdiel od  svojho syna Sidikiho, hip-hopovej hviezdy, ktorá v Mali  plní za každého počasia obrovské štadióny. Matthieu Chedid sa na začiatku zľakol, dokonca z úcty ku kore, chcel tento album nahrať bez nej.  Jej zvonivý zvuk ale napokon tvorí jadro väčšiny skladieb.

„Hudba z Mali neprestáva trpieť v dôsledku vojny z roku 2012, pretože na severe krajiny sa fanatici stále zabíjajú,“ upozorňuje Toumani Diabaté. A keď prišli teroristické útoky vo Francúzsku napadlo ho, ako inak prejaviť solidaritu než hudbou varujúcou pred násilím a budovaním kultúrnych mostov medzi Francúzskom a Mali. “ Ide o politický album v tom pravom zmysle slova,“ tvrdí Matthieu Chedid, syn významného speváka a skladateľa Louie Chedida, pôvodom z Libanonu, vnuka básnika Andrée Chedida, narodeného v Egypte. História griotského klanu Diabaté siaha až do doby M. TOUMANI DIABATÉ & SIDIKI DIABATÉ – LAMONALIstredovekej ríše Mali, takže spojenie dvoch tak významných umeleckých rodín vraj albumu dodáva ďalší rozmer. Ak vo vznešenej skladbe Manitoumani spieva Chedid, tak ako je u západoafrických griotov zvykom, chválením Toumaniho, ten v ňom vidí bieleho griota.  Matthieu Chedid si už vybral umelecké meno M a Mali pravidelne navštevuje od roku 2008, kedy začal spolupracovať s manželskou dvojicou Amadou & Mariam: spoločne s francúzskou pesničkárkou Jain je ich možné počuť v elektropopovej skladbe L’Ame Au Mali. Inšpiráciu bral Chedid aj u podobne koncipovaného projektu Africa Express vedeného rockovým spevákom skupiny Blur Damonom Albarnom. Vďaka nemu sa zoznámil so speváčkou Fatoumatou Diawarou, jednou z najvýznamnejších predstaviteliek modernej hudby európskej africkej diaspory. Jej hlas albumom takmer vládne a v skladbe Toi Moi si na vlastné prianie zaspievala so Chedidovým otcom.

Majestátna harfa kora, symbol západoafrickej hudby, má byť dušou albumu. Znejú na ňom ale aj ďalšie tradičné nástroje, ktoré zapadajú do elektropopového zvuku, takže za zvuku sprievodného balafónu zdvihne svoj nežný hlas  Philipp Jaroussky.  Vôbec nám to nepríde ako účelová „úlitba“ myšlienok vzájomnej spolupráce, pozvať do štúdia čo najviac slávnych osobností. Poteší hlavne fakt, že  sa k nej hlási i tak svetovo  známy kontratenor, za ktorého by boli všetci vďační.

Na zachovanie solidarity sa k tvorbe videoklipov ochotne pridal významný módny návrhár Jean Paul Gaultier, výstižný obal je dielom streetartového umelca a fotografa Jeana Rená a na mieste nie je ani prekvapenie, kto všetko po Chedidovej výzve spieva v skladbe Solidarité: brazílsky bossa nova pesničkár Seu Jorge, čínska producentka a DJ-ejka Chacha, libanonská popstar Hiba Tawaji, senegalský velikán Youssou N’Dour, speváčka Santigold z newyorského popového undergroundu a trubkár Ibrahim Maalouf.

Jiří Moravčík (foto: archív)